pre výpadok elektriny. Džezoví priaznivci si tak nakoniec predsa len prišli na svoje, už tradične aj v rámci najväčšieho slovenského hudobného festivalu. Dôvodom, pre ktorý sa slávny česko-slovenský Gustav Brom Big Band ocitol spolu so zborom Bratislavských madrigalistov na jednom javisku (navyše v chráme), bola slovenská premiéra pozoruhodného diela Missa jazz dlhoročného trubkára a skladateľa big bandu Jaromíra Hniličku (1932). Vznik tejto takmer hodinovej džezovej omše patrí ešte do roku 1969, keď bola nahraná pre spoločnosť Saba/MPS. Skĺbenie sveta vážnej cirkevnej hudby a džezu bolo o to originálnejším a progresívnejším počinom, že Hnilička v tom čase zrejme ani netušil o podobných snahách niektorých amerických skladateľov. Neskôr sa omša hrala len málokrát - režim neprial chrámovej hudbe, hoci by ňou bol aj džez.
V roku 1989 malo dielo premiéru v podobe rozšírenej na súčasných dvanásť častí, obsahujúcich ordinarium a proprium presne podľa vzoru hudobných omší, komponovaných starými majstrami. Na Slovensku však teraz zaznelo po prvýkrát - pod taktovkou V. Valoviča - a obecenstvo preplneného kostola jeho nesporné kvality aj patrične ocenilo. V Missa jazz je povšimnutiahodnou najmä vydarená syntéza pôsobivej vokálnej zložky, písanej v duchu staroruských zborov, a chytľavého swingu orchestra. Obidve súčasti tvoria vyvážený celok so silnou umeleckou výpoveďou: znejú tu majestátne viachlasé zbory `a capella, gregoriánskemu chorálu, ale aj spirituálu podobné úseky (väčšinou v úvode jednotlivých častí), ale aj spev podfarbovaný zvukom big bandu. Nebol by to však džez, keby sme nepočuli aj inštrumentálne pasáže, v ktorých dostávajú (mimochodom vynikajúci) sólisti priestor na improvizáciu. A často boli za výkony odmenení potleskom, čo by sa pri vážnej hudbe asi nemohlo stať...
Missa jazz je pútavé dielo, hýriace výbornými nápadmi a pestrosťou spracovania. A čo je dôležité - Hnilička sa v ňom vyhýba ťažkopádnosti a zložitosti niektorých postupov typických pre komponovaný džez "tretieho prúdu", čím ho robí poslucháčsky nesmierne atraktívnym.
Autor: SLÁVO KREKOVIČ (Autor je spolupracovníkom SME.)
