ALŽÍR (ČTK/DPA) - Z hôr na západe Alžírska sa stráca život. Tisícky ľudí si balia svoje veci a odchádzajú z trojuholníka smrti ohraničeného provinciami Šéliff, Ighíl Izaní a Tihert, kde za posledných osem dní zomrelo pri masakroch asi 900 ľudí, napísala včera agentúra DPA. Za utekajúcimi zostávajú zničené dediny s hŕstkou mužov. Ich pochmúrnou úlohou je pochovať bezhlavé či popálené a znetvorené telá mŕtvych, ktoré za sebou nechávajú podľa všetkého bandy islamských extrémistov. Platí, že pre rodinu zmasakrovanú pri útoku vykopú hrob susedia. Zriedkavé však nie sú prípady, keď sa nezachránia ani tí. Potom sa o ostatky mŕtvych postarajú prašiví psi a mačky. Utečenci cestujú naľahko. Niežeby nepočuli o telefónoch, chladničkách či televízoroch, ale pre väčšinu obyčajných obyvateľov hôr sú tieto veci nedostupné. Uspokoja sa so strechou nad hlavou a spia na slamníkoch položených na holej zemi. Deti na noc ukladajú do roztrhaných jutových vriec zavesených vysoko mimo dosah zvierat. Jediným majetkom horalov boli stáda oviec a kôz. Po jatkách, ktoré usporiadali ozbrojené gangy, nezostali živé ani zvieratá. Všetko, čo si teroristi nemôžu odniesť so sebou, zabíjajú. V krvavom besnení podrezávajú aj malé kuriatka na dvoroch statkov. Tých, ktorí prežili, čaká osud žobrákov. Zhromažďujú sa v mešitách, školách alebo prázdnych továrňach v mestečkách na úpätí hôr a spoliehať sa môžu len na pomoc nových, rovnako chudobných susedov.
V stredu sa mimoriadne zišiel kabinet a ľudia dúfali, že ministri konečne pristúpia na rozhodnú akciu pri zabezpečení bezpečnosti obyvateľov západu. Vo vyhlásení vydanom po schôdzke ale nebolo po ničom podobnom ani stopy. Len pochvala bezpečnostným oddielom za verné plnenie povinností a výzva na väčšiu opatrnosť pre verejnosť. Polovica textu bola venovaná kritike pomoci, ktorú ponúka zahraničie. Súčasná alžírska armáda so 170 000 vojakmi, žandármi a špeciálnymi jednotkami je proti islamským teroristom bezmocná. Svoju prítomnosť obmedzuje na rozvinuté oblasti krajiny a prednostne ochraňuje ropné polia, ktoré sú oporou alžírskej ekonomiky.
Moslimskí extrémisti nemajú vojenský potenciál, aby mohli začať konfrontáciu s armádou. Utiekajú sa preto k masakrom civilistov, aby tak diskreditovali režim na medzinárodnom poli a dúfajú, že práve zahraničie sa postará o pád súčasnej vlády.
Z tohto hľadiska je dôsledný odpor alžírskej vlády proti akejkoľvek zahraničnej pomoci alebo inšpekcii logický. Ak zistí nejaká medzinárodná komisia, že alžírska vláda je do masakrov akokoľvek zapojená, stratí Alžírsko tak ťažko nadobudnutú demokraciu.