Po ulici kráčal pán Zápalka. Bol vychudnutý a vysušený ako - zápalka. Iba hlavičku mal okrúhlu a guľatú - ako zápalka. Len opatrne, len opatrne, hovoril si. Aby som sa nezlomil. Aby som sa predčasne nevypálil. Bola veľká tma. Bolo by dobré, keby som si posvietil na cestu, rozmýšľal nahlas. Ale hneď ten nápad zavrhol. Kdeže! Veď môžem zasvietiť iba raz v živote. Jeden, jediný krát. A viac nie. Musím si šetriť svetlo pre tú pravú chvíľu. A tak pán Zápalka kráčal ďalej.

Na rohu uvidel v šere plagát, ktorý ohlasoval akúsi významnú udalosť. Pán Zápalka bol zvedavý, ale vydržal. Nie, nezapálim sa, určite stretnem ešte niečo dôležitejšie. Ale čo ak tam ohlasovali nejaký krásny balet alebo koncert?

Na chodníku čosi ležalo. Pán Zápalka bol v pokušení posvietiť si na to. Čo ak je to nejaký lístok alebo bankovka, alebo rukavička, ktorú stratila krásna dáma?

Ale pán Zápalka ostal studený a ľahostajný, aj keď ho vnútri pálila zvedavosť.

Zrazu sa za ním ozvali kroky. Boli to kroky - krôčiky, ako keď po šachovnici kráča šachová figúrka. Boli to kroky malého dievčatka.

Jéj, Zápalka! vykríklo radostne dievčatko. Nezasvietili by ste mi? Chcela by som uvidieť niečo. A to niečo povedala s takým veľkým N, že pán Zápalka si naozaj predstavil Niečo nádherné a neuveriteľné a zázračné...

A čo ak budeš sklamaná? nadškrtol pán Zápalka s dospeláckou skepsou, ale hneď sa aj za svoju nedôverčivosť zahanbil. Malé dievčatá majú svoju pravdu.

Pán Zápalka škrtol hlavičkou o tvrdú kôru starého stromu, ktorý stál v parku.

Jééééj, vydýchlo dievčatko. To je krása! Také niečo som ešte v živote nevidela!

Pán Zápalka sa z posledných síl pozrel hore. Na okamih uvidel nádherné mesto s vežami a hradbami, po ktorých sa prechádzali ľudia v starodávnych odevoch...

Viac nestihol. Rýchlo dohorieval. Ktovie, aké mesto to bolo, ktovie, akí ľudia v ňom žili...

Z guľatej hlavičky pána Zápalku ostala len scvrknutá hŕbka popola.

Umieram, a nič som v živote nevidel, blyslo pánovi Zápalkovou spálenou hlavou. Ale potom to vystriedala iná myšlienka: posvietil som na cestu dievčatku, aby videlo svoje mesto, v ktorom raz bude kráľovnou.

A dohorel.