zisťujú aj iné pozoruhodné javy: po lesoch badať huby - hlivu, dubáky... Pravdaže, sú ešte zo starého roka, ale zbierať sa vraj dajú. Aj medvede sa už prebudili, ako starí fotrovia, ktorí sa zobudia uprostred noci a idú sa vyčurať a napiť vody. V povetrí lietajú rôzne hmyzy, a tak ostali u nás aj vtáky, ktoré inak rok čo rok emigrujú za slnkom. Ostala napríklad taká ľaptuška lúčna. Dokonca sa u nás zastavili sťahovavci zo severu - labute veľké. A vraj za rána počuť v záhradách spievať drozdy čierne. Odborníci tomu hovoria "zapojenie spievacieho syndrómu". Záhadná zmes slnka, svetla a tepla vyvoláva v malých hrdielkach nutkanie spievať. Tomu celkom verím, taký spievací syndróm pozorujem teraz aj sám na sebe. Oveľa ľahšie sa mi ráno vstáva, a občas sa mi z krku vyderie namiesto ranného kašľa zachrípnutý spev.
Odborníci zároveň však dvíhajú varovne ukazovák: nastáva porušenie prírodnej rovnováhy. Zima, ktorá žičí sympatickým operencom, žičí zároveň aj škodcom. Odborne sa tomu hovorí, že nenastáva mortalita škodcov. Ľudovo povedané: všelijaká háveď a pliaga nepodochla v mrazoch a bude prosperovať v teplúčku. Nevyberiete si.
