Doteraz mala barbarská generácia v osobe Andrijana Turana veľmi lyrického, invenčného spletača nitiek poézie. Jeho najnovšia zbierka to však vôbec nedokazuje. Práve naopak. Hneď úvodná báseň Útek z mesta príliš zaváňa Apollinairovým Pásmom, čo by, samozrejme, až tak neprekážalo, veď ťažko už na sklonku dvadsiateho storočia vymyslíme niečo nové. Autor však úplne stráca napätie medzi jednotlivými kompozičnými a tematickými prvkami, obraznosť zabíja pridlhým rozvíjaním motívov (ktoré sú často prekvapivo fádne: "škripot čiernych kolies, kvílenie oceľových bŕzd, zvedavé slnko vyhŕňa sukne nad kolená", atď.) a z túžby po mnohotvárnosti ostáva len "neviditeľný popolček".

Hoci Turan v tejto útlej zbierke postupne prechádza k skrat(k)ovitému vyjadrovaniu a rozsiahlejšie impresionistické vízie v druhej polovici vystriedajú niekoľkoriadkové básničky, hlavný problém knižky ostáva nevyriešený. Turan nedokáže svoje väčšinou dobré nápady dotiahnuť dokonca. Pohybuje sa iba po povrchnej rovine záznamu udalosti, ktorú okorení "potrebným" množstvom genitívnych metafor, novotvarov a štedrým výberom adjektív. Na prvý pohľad sa nám predostiera kultivovane pripravený dezert, pri ochutnaní však zistíme, že prísady neboli namiešané až tak geniálne. Akoby si kuchár Turan myslel, že na piaty raz sa mu zbierka podarí aj ľavou rukou. A pritom Andrijan Turan skutočne patrí medzi talentovaných básnikov. Jeho poézia je pôsobivá práve vtedy, keď ju silou-mocou neštylizuje do vidieckej idylky alebo pocitu osamelého romantického hrdinu v meste, lebo to už urobili mnohí pred ním presvedčivejšie. Je silná, keď jej tvorca zvažuje každé použité slovo: "A aj tá studňa vo svore vysychá... (Teda, len ja viem, že je to preto, (lebo ozveny gazdovských krokov (si z nej už nepýtajú vodu) a hrdzavá kosa v plote (sama nestačí vyťať ) plazivé bodľačie samoty."

Medzi Turanove výhody patrí schopnosť narábať plodne s jazykom, skrotiť si ho na tvárny, poslušný materiál. Už k názvom svojich zbierok, ale aj ku každej básni pristupuje so zámerom upútať čitateľa. V príjemcovi sa potom automaticky vytvorí atmosféra očakávania snovej, rozprávkovo podfarbenej poézie. Zbierka je monolitická, ale pretože autor má bohatú slovnú zásobu, nezanecháva po sebe stopu monotónnosti. Turan sa ako znalý kombinátor na vhodných miestach ľahučko pohráva so slovíčkami. Pri veršoch typu "Som tam, kde tichá voda brehy myje / Tichá voda, brehy, zmije," mu nakoniec mám chuť prepáčiť aj rafinovanú štylizáciu lyrického subjektu. Napriek tomu však estetický zážitok - podľa teórie literatúry predmet a cieľ diela - je v prípade Kolísky z hadov len poetickým zmixovaním rozkolísaných obrázkov.

Autor: BARBORA ŠKOVIEROVÁ (Autorka je spolupracovníčkou SME.)