ie ocenenia tejto sezóny. Po umiestnení na druhej priečke rebríčka (za veľkofilmom Titanic), ktorý pre The New York Times zostavila kritička Janet Maslinová, a po vyhlásení nominácie na Zlatý glóbus (kandidátom naň je i režisér Curtis Hanson) sa už začalo nahlas hovoriť aj o značných oscarových šancách. Bez záverečných asi desiatich minút a hŕstky scenáristických "nedošľapov" by bola snímka najdôstojnejším pokračovateľom v tradíciách klasického štýlu film noir posledných rokov. Čiernej retrokriminálke nechýba nič z nepostrádateľných prvkov - presvedčivo vykreslení zločinci z pouličných gangov i najvyšších policajných kruhov, idealistickí policajti a sudcovia korumpovaní brutálnym podsvetím ani očarujúce prostitútky s vizážou hollywoodskych hviezd, zapletené do pornografických škandálov s politickým presahom. Curtis Hanson, známy réžiou filmu Divoká rieka s Meryl Streepovou či psychologického thrilleru Ruka na kolíske, nakrútil svoj najnovší počin podľa literárnej predlohy znalca detektívneho žánru Jamesa Ellroya. Novodobá Čínska štvrť je rozleptaná do celého Los Angeles 50. rokov, zmietaného temnými vášňami a všemocnou korupciou. O dokonalo evokujúce prostredie sa okrem výpravy Jeannine Oppewallovej, kostýmov Ruth Myersovej a kamery Danteho Spinottiho stará verná hudobná zložka s motívmi Jerryho Goldsmitha i dobovými hitmi. Ústredná trojica policajtov Vincennesa, Whita a Exleyho (hrajú Kevin Spacey, Russell Crowe a Guy Pearce) si so sebou do zboru priniesla traumy z detstva a odhodlanie bojovať so zločinom formou pomsty proti nespravodlivým pomerom. V slabých chvíľach na seba vyzradí prakticky všetko, ale v dramatických situáciách sa nezaprie a väčšinou tvrdo háji svoje postavenie na strane zákona, hoci bulvárne chúťky a cynické zábavky smotánky sa s ich nepodplatiteľnosťou vytrvalo zahrávajú. Najviac utajených skutočností si na svojom portréte ponecháva luxusná callgirl Lynn, osudovo sa prepletajúca životom veľkomestského podhubia, v podaní Kim Basingerovej, ktorá vo vedľajšom parte prežíva svoj comeback po materskej prestávke. Svojmu manželovi Alecovi Baldwinovi povila dcéru Ireland Eliesse pred dvoma rokmi, ktoré kruto zasiahli i do jej súkromia. Najprv prehrala súdny spor s producentom erotického thrilleru Helena v škatuli, v ktorom najprv prisľúbila účasť, ale neskôr v ňom odmietla hrať. Definitívnym neúspechom sa potom skončila jej niekoľkoročná snaha investovaná do prestavby mestečka Braselton na umelecké centrum. Aby toho nebolo málo, počas nakrúcania prišla o svoju okúzľujúcu hrivu, keď jej kaderníčka príliš odfarbila vlasy a nútene nakrátko ostrihaná musela nosiť parochne.
Traumatické zážitky, o ktoré pri pohľade na drsné besnenie nie je vo filme núdza, si nesie svojím životom i sám autor predlohy James Ellroy. Keď mal desať, v máji 1958, zavraždili jeho matku a prípad nebol vyriešený až dovtedy, kým sa nedávno sám nepustil do jeho objasnenia. Práve fáza osvetľovania kriminálneho prípadu, prerastajúceho do špičky policajných zložiek, vyvrcholí v záverečných minútach filmu na zbytočné rekapitulačné sádzanie lopatou do hláv bežného amerického spotrebiteľa. Po viac ako dvoch hodinách skvele dusnej atmosféry mu už k diváckej spokojnosti chýba azda len odraz štátnej vlajky na kapote auta, odnášajúceho prestrieľaného hrdinu, ktorý musel nevyhnutne prežiť. Zatiaľ čo L.A. má na svojom profile priehrštie krvavočervených škvŕn, jedinou na filme je skutočnosť, že sa z neho dá desať minút pred koncom pokojne odísť. Ale na rozdiel od bezuzdnej komerčnej záplavy kín má aj jednu rozhodujúcu prednosť - v každom prípade sa naň oplatí prísť.
