"Jeden z takých prvých nezdravých signálov bol vznik samostatného ministerstva zahraničia pri slovenskej vláde. Česká strana na to reagovala tak, že sa na úrade vlády vytvorilo oddelenie pre zahraničné vzťahy. A jeden z prvkov spoločného štátu je predsa spoločná zahraničná politika. Ďalšie boli signály, ktoré naštartoval Ján Čarnogurský, ktorý hovoril o tom, že Slovensko chce mať v Bruseli svoju hviezdičku a svoju stoličku. A to boli signály, ktoré možno odštartovali v slovenských mysliach proces rozdelenia. Za svoju osobu a za ľudí, s ktorými som bol vo vláde P. Pitharta, môžem vyhlásiť, že sa tam nikto neusiloval o rozdelenie republiky. Dá sa povedať, že sme všetci boli federalisti. Skutočnou príčinou rozdelenia bolo, že slovenská strana chcela vlastnú zahraničnú politiku, vlastnú menu, vlastnú ekonomickú politiku. To sú neprekročiteľné veci, ktoré neumožňujú žiť v jednom štáte."
Zmenil sa odvtedy váš názor na rozdelenie republiky?
"Nemôžem povedať, že mám nejaký názor na to, či to bolo dobre alebo zle. Proste to bola historická situácia, ktorá sa inak riešiť nedala, bola to historická nutnosť. Keby som sa predsa len vrátil k tomu, čo by som osobne radšej preferoval, mne by sa viac páčilo, keby sme ostali v jednom štáte, či už by to bola federácia alebo konfederácia. Z hľadiska váhy zeme, politicky a ekonomicky, je lepšie, keď je ten štát väčší."
(S Miroslavom Mackom, v roku 1992 podpredsedom ODS, a Antonínom Baudyšom, v roku 1992 podpredsedom federálnej vlády, sa zhovárala naša spolupracovníčka Eva Gruberová.)
