nepredvádzajú miestnym obyvateľom. Avšak jeden živý zvyk ako pozostatok kedysi veľmi rozvinutého spoločenského života v hornoliptovskej dedine Liptovský Peter sa predsa len zachoval. Na Silvestra o polnoci sa ľudia zo všetkých koncov obce zídu pri kostolnej veži, kde si spoločne zaspievajú jednu-dve nábožné pesničky z Tranovského kancionála a za úderov zvonov si podajú ruky, zablahoželajú si všetko najlepšie do nového roku, aby potom ďalších dvanásť mesiacov uplynulo v takmer vzájomnej nevšímavosti. Táto tradícia nemá žiadneho organizátora, je spontánna a ako v rozhovore pre SME povedal jeden z dlhoročných účastníkov tohto "rukotrasu" ekológ RNDr. Mikuláš Huba, CSc., prežila a ujala sa z toho dôvodu, lebo má rýdzo občiansky charakter a týmto obsahom je blízka potrebám našej doby.