lie pre nastávajúci nový politický zápas. Talianov podľa všetkého čakajú predčasné voľby, od ktorých si kontroverzný politik sľubuje dôkladné prečistenie politickej atmosféry - v jeho srdci biznismana horí najmä plamienok krutej odplaty mužovi, ktorý sa najviac pričinil o jeho pád: Umbertovi Bossimu, vodcovi Ligy severu, jednej z troch koaličných strán tvoriacich do včera koaličnú vládu.
Pád Silvia Berlusconiho je pre neho samého veľkou a dosiaľ nepoznanou osobnou tragédiou neúspechu. Do päťdesiatich ôsmich rokov sa šťastie "najbohatšieho muža" Talianska pevne držalo. Čoho sa ako biznisman dotkol, premieňalo sa na zlato. Jeho finančný úspech je výplodom novej civilizácie poznačenej informačným boomom. Ľudia, ktorí sa vrhnú na tento typ biznisu, majú neuveriteľnú schopnosť ísť dopredu mimoriadne rýchlo a ľahko. Jeho bohatstvo nie je teda uložené v klasickom podnikaní, v priemysle, či v poľnohospodárstve, a nemá korene dokonca ani v bankovníctve. Silvio stvoril elektronické multimédium a ako sa ukázalo pred rokom, pre iný cieľ než voľakedy dávno začal dávať pod svoju strechu televízne stanice, rozhlasové vysielačky, či časopisy. Alebo keď kúpil futbalové mužstvo, alebo keď sa stal majiteľom najväčšieho supermarketu v krajine, s názvom svojho priezviska... Silvio túžil odjakživa po moci. Po moci politickej. A keď sa talianska politická scéna v základoch rozkolísala od nánosov mafiánstva a korupcie, hľadala čistého muža... Ponúkol sa Silvio Berlusconi. Začal hlásať nesúvislé vety o potrebe vzniku "novej politickej kultúry" - okrem iných aj túto frázu prebral od neho Vladimír Mečiar- a vytvoril širokospektrálne hnutie, ktorému dodal aj osvedčenú značku Forza Italia. Tú neskôr aj s podobným hudobným signálom - ako Vivat Slovakia - prebrali volební machri HZDS...
Prečo však Silvio tak rýchlo padol, veď viedol Taliansko kamsi dopredu len úbohých sedem mesiacov a pritom sľuboval Talianom stabilitu, čistotu a, pravdaže, akúsi síce nejasnú, ale vraj aj novú prosperitu... Ak odhliadneme od zásadných rozporov medzi ním a Umbertom Bossim - neofašista Giafranco Fini si ešte ani včera nevedel Taliansko bez Silvia predstaviť- týkajúcich sa rozpočtu či federalizmu, alebo o škandalózne vyšetrovanie podozrenia z korupcie, urobil šéf Forza zásadnú taktickú chybu. Obklopil sa tými istými ľuďmi, akých mal vo svojom biznise. Len na ilustráciu: zo svojho osobného právnika Cesare Previtiho urobil ministra obrany, zo spoločníka Gianni Letta vysokého vládneho úradníka so špeciálnym poverením, atď... Vláda mala fungovať ako uzavretý okruh súkromnej spoločnosti... Lenže politika je pre všetkých, to však, a to je čudné, nevedia ani mnohí Taliani...
Lenže Silvio Berlusconi je miesený z hustého cesta. Ide o muža s povestnou hrošou kožou, čo znamená, že Taliansko sa ho len tak ľahko nezbaví. Odchádza, aby po čase znovu prišiel. Sám to Talianom sľubuje. Vo svojom časopise Panorama už ctiteľom vysvetlil, že ich nemôže opustiť: "Osobne nemám problémy odísť, ale voliči si ma budú žiadať späť." Nuž a v umení návratu by sa mal teraz pozrieť na bratislavského populistu, ktorý sa tiež obáva, že by krajina bez neho skončila zle. Záchrancovia všetkých krajín, spojte sa...!
