ania darčekov a potešenia blízkych, ale prežívame strach z prázdnoty peňaženky a nemožnosti naplniť priania detí, rodičov, blízkych. Život je plný paradoxov - základného paradoxu dobra a zla.
Vianoce - čas lásky, porozumenia, ľudskej blízkosti. Čas plný bieleho snehu, jasných hviezd, jasličiek. Čas obdarúvania. Čas lásky. Čas krbu, ohňa a pokoja. Vianoce sú polčasom medzi ohňom a popolom. Polčasom je drevo stromčeka. Polčasom je rozhranie rokov, je to čas medzi tu a potom. Bytím a možnosťami bytia. Sú nezdraví ľudia, ktorí nemajú túžby po svojich možnostiach. Ustrnuli v spätnom polčase - medzi minulosťou a prítomnosťou. Žijú v spomienkach. V odložení.
Vianoce nie sú časom odkladania, je to čas dávania. Je to čas prebúdzania huslí. Je to tiež čas detí. Nás dospelých, ktorí si kľakáme na koberec snov a púšťame svoje vláčiky do dlaní našich detí. Je to čas kapustnice - návratu na naše dediny, do spomienok z detstva, kamsi, kde ešte cítiť pokoj izby bez televízora, drevo stola bez počítača... Dialógy s organom, hudbou storočí. Tichá noc, svätá noc... Potom nedočkavými rukami rozbaľujeme darčeky, hovoríme viac dušou ako ústami. Vianočný stôl má nohy zviazané reťazou zvyklostí, reťazou pripútania chvíle k rodine, rodiny k tejto chvíli. Sedíme za vianočným stolom. Počuť tichú noc, prehovorí biblia, ozve sa spev a hudba, otvoria sa balíčky,otvoria sa srdcia. Všetko je však definované aj cez svoje protirečenia.
Tak aj Vianoce, ich pokoj, dobro a láska. Zapneme rádio a počuť: vedú sa diskusie o treste, ktorý dostal masový vrah... strany sa nedohodli... Karadžič obviňuje... v Čečensku uzatvorili hranice aj vzdušný priestor...
Noviny: 312 obetí pri požiari kina v Číne... Na Slovensku žije asi pol milióna ľudí odkázaných na cudziu pomoc, neraz v neľudských podmienkach... rádioaktívna nehoda na Urale... mesto Cazin je útočiskom utečencov pred delostreleckou paľbou...
Televízia: nastupujú akční hrdinovia, Rambo a ázijskí bojovníci sa predbiehajú v zabíjaní, najväčšie hviezdy zločinu predvádzajú svoje umenie, pomocou agresie a zla dosahujú všetko - peniaze, slávu, pekné ženy. Svet si dáva pod stromček nevídané balíky - namiesto rozprávok nové akčné seriály, namiesto vianočných kolied streľbu v Bihači a v Sarajeve. Namiesto stola obťažkaného jedlami obrazovka ukazuje mŕtvych na ulici, bezdomovcov v kanáloch.
Boj dobra a zla. Téma stará ako ľudstvo. Vianoce sú polčasom medzi dobrom a zlom. A v strede tohto polčasu je človek. Dobro ani zlo neexistujú mimo človeka. Nemal by si ich kto uvedomiť.
Vianoce sú čas pohľadu do nášho vnútra, do suterénnych priestorov. Je to aj pohľad do oblohy, do vesmíru, kamsi ta, odkiaľ počuť echo našej vlastnej podstaty. Dívame sa tak ďaleko, aby sme našli blízkosť samých seba, ale dívame sa tak zle, že nedvíhame hlavu vyššie ako po svoj egoizmus. Vianoce by mali byť odrazom k dobru, mali by byť... ale kde sa v človeku berie zlo?
Zalistujeme v čase vianočného pokoja v knihách múdrych a čítame: kresťanstvo vidí zlo v dedičnom hriechu; Marcuse hovorí o pude smrti, ktorý uvoľňuje moderná spoločnosť; Canetti hľadá príčiny v psychologickom stave "byť v mase"; Koestler vidí zlo v nerovnováhe citu a rozumu človeka; Jaspers hovorí o psychickej infekcii zla; Jung o konštelácii archetypov; Fromm o nekrofílii ako sile, ktorá sa rodí v zlom stretnutí človeka so skutočnosťou, spoločnosťou; Tinberger povedal, že človek je masový vrah; Freud vidí pôvod zla človeka v pude deštrukcie, v jeho Id silách, ktoré sú konfrontované s realitou; štúdia Štokholmského centra pre skúmanie psychosociálnych faktorov Svetovej zdravotníckej organizácie hovorí, že viac než dvadsať percent svetovej populácie je zasiahnutých duševnými poruchami...
Ale aké je riešenie? Je to téma pre knihy. Poslednou klasickou hodnotou nášho storočia sa stal humanizmus, svetské pokračovanie vývoja náboženských foriem, ktoré zdanlivo končia smrťou Boha. Na jeho miesto humanizmus dosadil človeka, možno obdareného atómom mŕtveho Boha. Človek sa stal sám pre seba hodnotou. Humanizmus, ktorý chápe človeka ako najvyššiu hodnotu, môže hovoriť, že atóm Boha v človeku znamená byť tu pre druhých. Ale bol atóm Boha aj v Hitlerovi a Stalinovi? Nezáleží ani ak od múdrosti či vzdelania, ako od výchovy. Záleží od citovej zrelosti, príklonu k pozitívnym hodnotám. Pre veriacich je Boh podnetom pre dobro a lásku, pre neveriacich môže byť podnetom humanizmus a poznanie, že človek sa stáva človekom vtedy, keď je tu pre rozvoj druhých a tým aj seba. Hodnoty náboženstva, hodnoty humanizmu, Boh s Človekom, Človek s Bohom sa stretávajú v polčase Vianoc.
Vianoce sú viac ako odkaz histórie a hrejivosť spomienok.
Vianoce sú viac ako len výzva pre naše dobro a lásku k druhým.
Vianoce nie sú len možným zdrojom priehrady proti zlu.
Vianoce sú časom objavenia hodnoty seba, časom darovania seba iným.
Autor: MIRON ZELINA
