záležitosťou, ako si predstavujú optimálny model spolupráce - a skúsim sa sústrediť na iné, nemenej dôležité body tohto dokumentu.
Určite je potešiteľné, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať Ústavu SR a ďalšie zákony tohto štátu a ich cieľom je "prosperita SR a jej občanov, ich kultúrny a duchovný rozvoj". Skúsme veriť, že odhodlanie dodržiavať ducha ústavy im vydrží aj na ďalších schôdzach NR SR a zbavia sa pocitu zbaviť sa poslancov DU za každú cenu. Skúsme takisto veriť, že formulácia smerovania ku "stabilizácii politického systému, zákonodarnej a výkonnej moci" smeruje nanajvýš k stabilizácii súčasného politického systému, pre ktorý je príznačné rozdelenie kompetencií medzi zákonodarnú, výkonnú a sudcovskú moc a pod touto formuláciou sa neskrýva snaha zmeniť parlamentný systém na iný, koncentrujúci moc do jedných rúk, napríklad budúceho premiéra.
Určite je potešiteľné, že zmluvné strany chcú smerovať k "naplneniu občianskych princípov, národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky", a že pred národnými a štátnymi záujmami sa spomínajú občianske princípy. Teraz už len verme, že medzi občianskymi princípmi a národnými záujmami nedôjde ku kolízii, a ak by aj došlo, že si niekto (napríklad aj J. Slota) spomenie na čl. 11 Ústavy SR: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd."
Určite je potešiteľné, že zmluvné strany sa zaväzujú smerovať k "zapájaniu Slovenskej republiky do medzinárodných inštitúcií a vzťahov, najmä európskych a transatlantických integračných zoskupení". Skúsme teraz veriť, že odhodlanie zapájať SR do európskych a transatlantických integračných zoskupení vydrží zmluvným stranám dlhšie ako koketovanie s neutralitou Slovenska a odmietanie vstupu do NATO, čím sa prezentuje najmä predák ZRS.
Pravdepodobne len máloktorého občana SR neupokojí záväzok zmluvných strán posilniť "vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky a jej suverenity". Samozrejme, hovorím teraz o občanovi, ktorý na toto posilnenie nepotrebuje zákon na ochranu republiky. Napriek vyhláseniam V. Mečiara po rokovaniach so SDĽ minulý týždeň, nepotrebujú ho ani zmluvné strany?
A na vrchole blaha musí byť každý občan, ktorý má záujem o "rozvoj pluralitnej demokracie, právneho štátu, sociálnej i ekologicky orientovanej ekonomiky, hospodársku a sociálnu transformáciu, zabezpečenie a rozvoj práv občanov, vrátane práv príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín na území Slovenskej republiky, ako aj trvalú mierovú spoluprácu s demokratickými štátmi".
Mám taký pocit, že toľko pozitív si od zmluvných strán ani nezaslúžime (viete si predstaviť, že by navyše Ján Ľupták zobral vážne proklamáciu "zmluvné strany budú pravidelne spoločne informovať verejnosť a masmédiá o postojoch a zámeroch koalície" a začal by napríklad SME, Nový čas a Smer DNES informovať aj o postojoch a zámeroch ZRS?).
A mám ešte jeden pocit, že tento pocit majú aj zmluvné strany.