E. Čobejová píše: "Jozef Tiso, ktorý nezvládol svoje poslanie nie preto, že bol kňaz, ale preto, že nepochopil, akú úlohu musí v dejinách zohrať." Neviem, čo viete o Dr. Tisovi a jeho úlohách, v každom prípade by ste toto jeho "nezvládnutie" mali nechať na posúdenie objektívnym historikom, ktorí o tom budú vedieť rozhodne viac. Neviem ani to, či ste v čase, keď bol Dr. Tiso prezidentom, boli na svete - môj starý otec má 83 rokov a v tom čase bol iba mládencom - napriek tomu sa však o Dr. Tisovi nikdy nevyslovil v negatívnom svetle, aj keď musíme uznať, že i on urobil chyby, ale ako kňaz sa určite držal myšlienky, že z dvoch ziel je lepšie vybrať si to menšie. Viem však s istotou to, čo povedal pred popravou: "Moje svedomie je čisté."
E. Čobejová píše aj o tom, že kňazi odmietajú spovedať, sobášiť, krstiť, zaopatrovať chorých a udeľujú požehnania politikom na mítingoch. Toto vaše je prinajmenšom zavádzajúce, preto potrebuje nasledujúce vysvetlenie:
Ad 1. krst: Pápež Ján Pavol II., hlava katolíckej cirkvi, pred časom varoval pred ľahkovážnym krstením detí. A skutočne, kňaz by mal dieťa pokrstiť iba vtedy, ak jeho rodičia dávajú dostatočné záruky pre jeho kresťanskú výchovu. Dávajú však takéto záruky aj tí, ktorí v kostole síce vystupujú ako veriaci, ale vo svojom osobnom živote na vieru akosi zabúdajú napríklad aj tak, že sa otvorene hlásia k strane, ktorej ideológia je materialistická, alebo volia človeka, ktorý žije v otvorenom nepriateľstve s cirkvou? Apoštol Jakub napísal: "Ukáž mi svoju vieru bez skutkov..."
Ad 2. - sobáš: Skutočne niektorí kňazi odmietajú sobášiť, a to plným právom. Ak totiž záujem o uzavretie manželstva v kostole vyjadria ľudia, ktorí podobne, ako som spomínal vyššie, volia stranu s marxistickou ideológiou, ktorej predstavitelia sú ateisti - popierači Boha, môžem si o nich myslieť iba to, že sú schizofrenici alebo prinajlepšom tí, ktorí nevedia, čo chcú. Ateizmus je v istom zmysle slova náboženstvo, ktoré však Boha nevyznáva, ale ho popiera. Ako môže človek na jednej strane túžiť po sviatostnom živote s Bohom a na strane druhej sa proti nemu očividne postaví? (Môj názor na súčasnú politiku SDĽ je viac-menej pozitívny, ale som kresťanom, a preto je proti môjmu svedomiu dať svoj hlas tejto strane. Čo sa týka HZDS - no comment).
Ad 3. - spoveď: Stretol som sa s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa otvorene hlásili k svojej viere, ale zároveň sa vôbec netajili sympatiami voči istému slovenskému "politikovi". Čítali denník Slovenská republika a na adresu predsedu kresťanskej strany sa vyjadrovali slovami plnými nenávisti. Ak som im povedal, že nie je kresťanské nenávidieť, a či sa nechcú polepšiť, osopili sa aj na mňa. Ak sa pri spovedi vyzná človek z hriechu nenávisti a neprejaví ľútosť, nesľúbi polepšenie a zmenu postoja v tomto smere, kňaz nemôže udeliť rozhrešenie, pretože dotyčný nesplnil základné podmienky pre prijatie sviatosti zmierenia (spoveď). Pedagóg tiež nemôže vyhodiť zo skúšky žiaka pre jeho opačné politické názory, ale môže tak spraviť vtedy, ak študent nesplnil podmienky pre skúšku - nenaučil sa.
Ad 4. - zaopatrenie: Udelenie tejto sviatosti nesmie odmietnuť žiaden kňaz. Ak by sa tak stalo, zodpovednosť za dotyčného by padla na kňaza. Toto je však veľmi vzácnou výnimkou, ak sa to vôbec stalo. Očividným príkladom je i udelenie tejto sviatosti Dr. Husákovi. Ak by ste o tejto problematike chceli vedieť viac, môžete si kúpiť moju knihu Sila siedmich sviatostí, ktorá vyjde v prvom polroku 1995.
Ad 5. - požehnanie politika: Komu a kde kňaz udeľuje požehnanie, je čisto jeho osobná vec. V tejto chvíli koná in persona Christi (v osobe Krista) a nie in persona propria (v osobe svojej). Ježiš vraví apoštolom: "Ak je ten človek hoden pokoja, váš pokoj zostane na ňom, ak nie, vráti sa k vám." Požehnanie prináša v prvom rade pokoj. Čo iné v týchto chvíľach potrebuje naša politická scéna viac, ak nie práve pokoj? Som presvedčený o tom, že kňaz by udelil požehnanie ktorémukoľvek veriacemu politikovi, ak by ho o to požiadal. Skúste i vy poprosiť kňaza o požehnanie a uvidíte, že neodmietne.
Ad 6. - učiteľ a kňaz: Porovnávate kňaza s učiteľom. Veľmi správne. Jeden z úradov cirkvi je práve učiteľský. Kňaz je učiteľ v presnom a pravom zmysle slova. (Po absolvovaní štúdií získava titul Mgr. - magister z latinského - učiteľ). Učiteľ nemá právo odmietnuť učiť deti svojich politických oponentov. To nerobia ani kňazi. Ak by to tak bolo, dnes by v kostoloch zostali iba voliči KDH, DU, maďarských strán a DS. Teda zhruba 35 percent. Súhlasím s vami v tom, aby svoj názor nevnucovali farníkom. Musia však poučovať a hovoriť i o takých veciach ako politika a vonkoncom nie zdržanlivo - je to skutočne potrebné. Kto vysvetlí babkám na dedinách, že ich viera, ktorú tak horlivo vyznávajú, im nie je nič platná, ak idú na druhej strane otvorene proti pravde, láske a všetkým morálnym zásadám, tým, že ako to povedal Anton Srholec - volia mravne padlých a skorumpovaných ľudí. Kňazi musia hovoriť nielen o tom, ako veriť, ale i tom, ako žiť, čo robiť a čo hovoriť...
Na záver dovoľte myšlienku z novembrového vydania Slovenských listov, s ktorou sa úplne stotožňujem: "V. M. sa vydáva za záchrancu Slovenska, ale Slovensko treba zachrániť práve pred ním!"
