Priemerná mesačná mzda pracovníka národného hospodárstva dosiahla podľa údajov Štatistického úradu SR za tri štvrťroky tohto roku 6009 Sk a bola o 17,3% vyššia ako v rovnakom období minulého roku. Najnižší priemerný plat je v školstve - 4935 Sk, aj rast oproti minulému roku má tento rezort s najvyšším percentom vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov najnižší - len 10,3%. Na enormne nízke mzdy, ktoré ohrozujú samotné jestvovanie univerzít a vysokých škôl, upozorňujú ich zástupcovia už dlho. Stále sa však žiadne zásadné riešenie neurobilo. Únik mozgov z ekonomických dôvodov zo škôl do privátnych, najmä zahraničných firiem, nie zriedka aj mimo vyštudovanej špecializácie, je kontinuálny a má stúpajúcu tendenciu. Z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave napr. odišlo v minulom roku 30 učiteľov, do septembra tohto roku ďalších 23 pedagógov, 21 si zobralo dlhotrvajúce neplatené voľno (dlhšie ako jeden rok, a predlžujú si ho). Niektoré katedry už nemôžu obsadiť miesto vedúceho docentom alebo profesorom, lebo ho nemajú.
Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave opustilo v tomto roku 35 učiteľov. Keď odíde docent, je prakticky nenahraditeľný. A hrozivé je, že chýba dorast. Doktorandi (voľakedy ašpiranti), ktorých škola tvrdo vyberá, majú nástupný príjem 2400 Sk, strop po dvoch-troch rokoch je 3200 Sk! Čo mladým ľuďom, ktorí si zakladajú rodinu, nemôže stačiť. Ani nestačí. Školy sa snažia udržať ich nejakou vedľajšou podnikateľskou činnosťou. Majú však striktné zásady, koľko musí pedagóg odučiť, koľko vedeckých článkov, publikácií napísať. Dávajú si pozor, aby sa im nestalo to, čo na škole podobného zamerania vo Fínsku, kde podnikateľská činnosť vytlačila fakultu do posledných dverí na konci jednej chodby. Platy však ani s prilepšením zďaleka nedosahujú ohodnotenie týchto profesií v iných - výrobných sférach. Je notoricky známe, že profesor po tridsiatich rokoch praxe môže dosiahnuť strop 8700 korún hrubého, čo má vraj laborantka v Slovnafte po skončení učilišťa. Možno niekto verí, že predseda víťazného hnutia V. Mečiar aspoň v niečom splní svoje sľuby a učiteľom na vysokých školách zvýši mzdy o 100 percent, doteraz však jeho vláda školstvu najviac ubrala.
