U nás fakticky neznáma osoba. Márne ju hľadáte v encyklopédiách. A pritom ide o víťaza najprestížnejšej svetovej fotografickej súťaže WORLD PRESS PHOTO... Miroslav Iringh (1914 - 1985) navyše spoluvytvoril významnú časť slovenských dejín: V roku 1942 ustanovil s Adamom Chalupcom Slovenský národný výbor (SNV), ktorý nadviazal spoluprácu s poľskou ilegálnou tlačou, vydal dve čísla konšpiračného časopisu Nad Tatrou sa blýska, rozosielal medzi varšavských Slovákov letáky v rodnom jazyku. Na konci roku 1943 po dohode s veliteľstvom Krajinskej armády SNV zorganizoval vojenský pododdiel, ktorému pridelili evidenčné číslo 535 - vznikla čata 535 Slovákov. V okamihu vypuknutia povstania ju tvorilo 28 Slovákov, 18 Poliakov, 6 Gruzíncov, 3 Maďari, 1 Ukrajinec a 1 Čech.
"Čata 535 Slovákov mala ako jediná právo používať svoje štátne symboly. Vo Varšavskom povstaní to bola výnimočná výsada - nikto okrem Slovákov nemal vlastnú vlajku, nikto iný nesmel nosiť na ruke pásku s národnými farbami a štátnym znakom," vysvetľuje Bohumila Nagórska, dcéra Miroslava Iringha. Spomienku na Iringha a varšavské utrpenie dopľňa nasledujúci text.
"Čata 535 Slovákov? Medzinárodný príklad jednoty v boji za slobodu svojich národov! Keď ktorýkoľvek cudzinec utiekol z hitlerovských pazúrov, hlásil sa do Iringhovho oddielu. Mirkovi nezáležalo na tom, či je Slovák, Poliak, Maďar, Gruzínec, Azerbajdžanec, Arménec... Nič ich nedelilo. Dokonca s hrdosťou vraveli 'My sme Slováci'. Mal skrátka talent získať si každého človeka," rozpráva veselá činorodá Jadwiga Podrygallová vo varšavskom múzeu Dom povstania, kde svojimi zážitkami budí záujem návštevníkov. V slovenskej čate pracovala ako ošetrovateľka.
"Mirka som spoznala v roku 1939 v cukrárni, kam si odbojári prichádzali vymieňať informácie. Žiaľ, v tom istom roku jeho otec zahynul pri obrane Varšavy. Pochádzal zo stredného Slovenska. Bol obchodný cestujúci a pred prvou vojnou sa usadil v Poľsku... Trvalo skoro päť rokov, pokiaľ prišla odveta. Za všetko kruté, za všetkých umučených, zastrelených. Keď na začiatku vojny Nemci obsadili mesto, na ľad a do snehu vyhádzali ranených vojakov z nemocníc. Hnali ich v mraze iba v pyžamách či polonahých-zabandážovaných. Aj deti predčasne dospievali, keď im beštiálne zavraždili rodičov - zobrali päťročného chlapca a prinútili ho pozerať sa, ako mu trýznia rodičov... Nenašla sa ulica, kde by nehliadkovali každých päťdesiat metrov. Koho tvár sa im nepozdávala s fotografiou v preukaze totožnosti, surovo ho skopali a bez mihnutia oka kráčali ďalej. Doslova nepríčetne besneli po vypuknutí povstania. Všetko živé odsúdili na smrť. Vystreľali desaťtisíce civilistov. Keď útočili na barikády, hnali pred sebou živý štít prestárlych mužov a žien, ktorí vedeli, že ich kroky sa menia na posledné sekundy života. Keď zomrieť, tak aspoň pomôcť: Vždy niekto zakričal NABOK! a ľudský pancier sa rozpŕchol, aby odhalil nepriateľa...
Okrem hladu a nedostatku munície však mesto naďalej žilo človečími chvíľami. Rodili sa deti, sobášili zamilovaní. Skladali sa smutné i veselé verše, vymýšľali vtipné pesničky. Jedna bola napríklad o krásnej ošetrovateľke, ktorú povstalci natoľko ľúbili, že chceli byť ranení, aby ich opatrovala... Aspoň niečím sme si osladili tragické dni, hoci samotný cukor nám liezol hore krkom - často inej potravy nebolo," uzatvára kúsok spomienok pani Podrygallová a na okraj slovenskej účasti v povstaní ešte dodá: "Malý, ale veľký kus slovenských dejín.." Dodajme ešte niečo: 70 percent čaty zahynulo v povstaní. Od boja za poľskú slobodu ich nepresvedčil ani špeciálny vlak pre evakuáciu Slovákov pred sovietskym frontom, ktorý poslal Tisov režim v lete 1944... A vďaka úsiliu veľvyslanca SR v Poľsku Mariána Servátku vyšla u našich severných susedov brožúra o čate 535 Slovákov. Taktiež jedno z varšavských námestí nesie Iringhovo meno. Kedy ho "objavíme" na Slovensku???
MIROSLAV ČAPLOVIČ
(Materiál vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry a umenia Poľskej republiky a Veľvyslanectva Poľskej republiky na Slovensku na oslavy 50. výročia Varšavského povstania)
(Text a fotografia sú prevzaté z výstavy POLSTOROČIE NÁVRATOV v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, o ktorej SME písali v piatok.)
