Udalosť roka: Slovensko sa stalo 30. členom OECD, kedysi klubu najbohatších štátov sveta. FOTO – ARCHÍV
ach.
Zlatými písmenami ostane v kalendári zapísaný 28. júl – deň prizvania Slovenska do OECD. Spätný pohľad na dramatické okolnosti spojené s pozvánkou (postoj Francúzska a USA) nám dáva pocit uspokojenia. Klub najbohatších krajín nám otvoril dvere. Vstúpili sme však dva roky po susedných krajinách, a tak je na uváženie, či je naša integrácia úspechom alebo len neskoro splnenou povinnosťou. Tak či onak, fakt, že Slovensko je v OECD, je jednou z najdôležitejších udalostí roka 2000.
Podstatnou zmenou prešiel v uplynulom roku bankový sektor. Po naštartovaní ozdravného procesu na sklonku roka 1999 nadviazala na reštrukturalizáciu bánk ich privatizácia. Hoci bol ukončený len jeden zo štyroch privatizačných plánov, nádej na zdravý bankový systém bez krachov a tunelovania sa zvýšila. Napriek kritike predaja Slovenskej sporiteľne tými, ktorí nesú podstatnú časť zodpovednosti za vykrádanie bankových aktív, možno odštátnenie najväčšej slovenskej banky hodnotiť ako úspech. Paradoxne si podobné hodnotenie zaslúži aj očistenie finančného trhu od troch skrachovaných bánk.
Niekoľko dobrých správ priniesol rok 2000 aj v podnikovej sfére. Zmenu vlastníckych vzťahov otvorili košické VSŽ, kam po napínavom preskupovaní akcionárskych práv pred valným zhromaždením vstúpil americký koncern USX. K zmene pomeru síl v prospech zahraničného kapitálu došlo aj v Slovnafte, v ktorom si budúcu majoritu zabezpečil maďarský MOL. Plne v štátnej réžii prebehol predaj majority v Slovenských telekomunikáciách. Hoci zmena majiteľa v tomto prípade nebola veľmi dramatická, ukončenie tendra a výber víťaza môžeme považovať za jeden z dôležitých prínosov roka 2000.
Privatizácia však so sebou priniesla aj problém. Paradoxne ním boli a zrejme aj ostanú peniaze. Uplynulý rok ukázal, že rozumné použitie privatizačných príjmov si vyžaduje boj. Tento boj bol súčasne zápasom medzi populistickým prístupom k riadeniu vecí verejných a prístupom založenom na úsilí nežiť na úkor budúcnosti. Našťastie varovania medzinárodných inštitúcií a sčasti aj tlak médií pomáhali víťaziť nepopulistickým myšlienkam.
Žiaľ, v mnohých oblastiach zostal princíp racionality v úzadí. Školstvo, zdravotníctvo či poľnohospodárstvo ostali naďalej nefungujúcimi čiernymi dierami na peniaze. Rok 2000 teda bol aj rokom spomalenia reforiem. Problémy pri formovaní štátneho rozpočtu na rok 2001 ukázali na potrebu systémovej zmeny. Potvrdilo sa, že príjmy štátu nie je možné ďalej zvyšovať a jediná cesta je v znižovaní výdavkov. Rok 2000 napriek tomu, že mohol, nepriniesol zásadnú zmenu, ktorá by Slovensko posúvala vpred.
