Štvrtok, 17. október, 2019 | Meniny má Hedviga

Prirodzená mnohostrannosť *"Umenie odjakživa malo svojich modloslužobníkov a svojich bohorúhačov," hovorí spisovateľ PETER KARVAŠ

Po rozsiahlych cykloch Čertovín a naposledy Humoresiek a iných kratochvíl prichádza Peter Karvaš s novou knihou krátkych próz Bolo to celkom ináč (Slovenský spisovateľ, 1994), v ktorej sa striedajú humoresky, niekedy ladené až satiricky, kritické a vyhrot

ené dialógy, humorné apokryfy, žáner, ktorý v slovenskej literatúre nemá veľkú tradíciu. Je organickou súčasťou jeho tvorby a platí o nej, čo kedysi formuloval Alexander Matuška: "...je to... Karvaš kvintesenčný, ten, ktorý vie rozprávať a opisovať, ktorý je však najmä stručný, ktorý opúšťa príbeh pre formulácie a úvahy, Karvaš plný nápadov, vtipu, hýriaci pointami - pred tou poslednou, konečnou. Karvaš paradoxný, stavajúci veci na hlavu, aby lepšie stáli na nohách. Karvaš, hrajúci sa so slovom, nepohŕdajúci jeho prihrávkami, čo mu dovoľuje písať - napríklad - čapkovsky rozmarne a múdro..."

# Vo všetkých vašich knihách, vydaných v poslednom čase, je oddiel venovaný otázkam dneška. Znamená to, že veríte v možnosť pôsobiť na spoločnosť a jej vývin umením a literatúrou, ovplyvňovať jej premeny?

"Otázku, či možno umením pôsobiť na sociálne a historické premeny človeka, si moja literárna generácia kládla v každej etape svojej existencie a treba povedať, že prešla krajne búrlivými a protirečivými peripetiami, v ktorých sa - akože ináč - vystriedali protirečivé stanoviská. V rokoch päťdesiatych položili istému spisovateľovi, v tom čase veľmi úspešnému, populárnemu a vychytenému, otázku, čo ho priviedlo do literatúry, čo svojimi románmi vlastne sledoval. Oslovený odvetil: 'Svojimi románmi som chcel organizovať život na našej dedine.' Pamätám sa, že približne v tom istom čase vysoký kultúrnopolitický funkcionár odporúčal našim dramatikom priamočiaro: 'Píšte také drámy, aby človek, ktorý sa zúčastnil na predstavení, prišiel domov a vzápätí sa šiel prihlásiť do JRD.' Dnes vám takéto zástoje, pripisované beletrii, nepochybne musia pripadať prinajmenej náramne naivné, svojím spôsobom nemiestne zjednodušujúce, splošťujúce a vulgarizujúce zložitú problematiku."

# Prejdime k súčasnosti. Samozrejme, stav nikdy nie je absolútne vyhovujúci, ale je dnešný postoj kritikov či stav literárnej kritiky už očistený od nánosu absurdít minulosti?

"S takým prístupom sa, chvalabohu, už nestretávame. Zato sme svedkami opačnej krajnosti - niektorí posudzovatelia literatúry sú priam alergickí na pokusy spisovateľa zachytiť psychiky človeka a ľudí aj obraz spoločnosti, jej trendy a konflikty. Pomenovanie objektívnych skutkových stavov, sociálnych väzieb a ich pohybu klasifikujeme často ako nedostatok rýdzeho umenia, ako banalizáciu a schematizáciu literárno-estetickej problematiky. Tak ako sme vtedy každý vnik pod hladinu skutočnosti alebo zdvih ponad ňu kvalifikovali ako antirealizmus a dekadenciu, tak dnes máme sklon hodnotiť každý spoločenský aspekt či zorný uhol videnia skutočnosti ako primitívny, opisný (socialistický) realizmus. Ale na to všetko sme zvyknutí - myslenie od mantinelu k mantinelu má v našom umeleckom a umeleckovednom vývine svoje tradície a domovské právo.

Otvorene vám poviem, že čakám od umeleckého, teda aj literárneho diela výpoveď o človeku a dobe, čím nemyslím úzkostlivú a mechanickú väzbu na okamih, chvíľu alebo dátum, ale naopak spôsobilosť osloviť účinne súčasníka i budúcich. Všimnite si, že najväčšiu trvanlivosť majú literárne diela, ktoré majú nielen vysoké umelecké kvality, ale sú aj zrkadlom čias a spoločnosti či ľudstva. Najväčšmi si, pravdaže, cením diela, ktoré predbehli svoj čas a svojich rovesníkov a ktoré sú zároveň komunikatívnym posolstvom i podnetom pre zmeny a napredovanie života a sveta. (Iste ste si všimli, že pre niektorých začína byť literárne dielo pozoruhodným zážitkom, až keď mu prestanú rozumieť. Vtedy sa mu poklonia, aby nevzbudili dojem, že zaostali za prvým sledom.) Zatiaľ sme, pravdaže, v situácii, v ktorej sme sa od jedného nesprávneho výkladu obrátili k druhému, prinajmenej prepiato jednostrannému a teda neadekvátnemu procesom umenia a literatúry."

# Ktokoľvek o vás píše, nikdy nezabudne pripomenúť rôznorodosť a početnosť vašich záujmov - próza, dráma, umenoveda, publicistika... V súvise s tým sa natíska otázka, či to zavše nevedie k rozptylu záujmov a k šírke záberu namiesto k dôkladnosti a ponoru do jedinej oblasti.

"Pokiaľ ide o početnosť mojich prác, nepokladám ju za obzvlášť veľkú. Ináč, v ktorejkoľvek západnej literatúre by som určite nepatril medzi osobitne plodných autorov, kým u nás sa autorstvo jedinej či dvoch knižiek pokladá svojím spôsobom za úctyhodné, za vzácne. Navyše u mňa vzniká optický klam, keďže v posledných rokoch publikujeme rukopisy, ktoré som napísal za tie roky, čo som bol zakázaný - moje hry sa napríklad nesmeli hrať dvadsať rokov.

Okrem toho sa kajúcne priznávam, že som na prvý pohľad naozaj usilovný autor - nič iné totiž neviem, iba písať. Pokiaľ ide o rôznorodosť mojej roboty, nazdávam sa, že to nemusí nevyhnutne viesť k 'roztrieštenosti' diela. Striedanie typov práce, ich druhov a žánrov môže byť aj istým odpočinkom a úľavou. To preto si od sústredenej teoretickej práce oddýchnem pri causeriách a humoreskách, od drámy pri próze, od eseje pri poviedke alebo pri novinárčení a tak ďalej. Mňa, pravdaže, mrzí, že sa najmä v zahraničí hrajú viac moje veselohry a komédie a menej 'smutnohry', vychádzajú častejšie grotesky a apokryfy než novely atď. Možno len dúfať, že príde čas menej dramatický, ktorý prinesie pohodu potrebnú pre problémové, mysliteľské umenie a literatúru a ich prijímanie.

Osobne si mnohostrannosť mimoriadne cením, hodnotím napríklad vysoko, že básnik Ján Kostra výborne maľoval, že vedec a literát Ján Boor krásne hrá na klavíri, že maľujú a kreslia herci Karol Zachar, František Zvarík, Julo Satinský atď. Je to 'trieštenie záujmov'? Nie, skôr výron talentu. Tým všetkým nechcem povedať, že sa špecializáciou na jediný umelecký druh, žáner, typus nedá skôr docieliť dokonalosť výrazu a hĺbka výpovede. No neklamnou známkou talentu býva často jeho košatosť a univerzalita - jednostrunnosť vedie iba k virtuozite.

# Ale predsa: Ako sa spolu znáša horúca umelecká tvorba s jej analytickým výskumom, umenie s umenovedou? Nemôžu sa originálna tvorba a rozlet cítiť obmedzené teoretickým bádaním, neprekážajú si zavše navzájom? Nie je to neraz balansovanie s akrobatickou tyčou na napnutom lane? Má človek pocit vyváženosti, nehrozí mu, že jedno vytlačí druhé?

- To je dosť chúlostivá otázka a myslím, že na ňu nejestvuje všeobecne a pre každého platná odpoveď. Sú Bohom požehnaní improvizátori a závideniahodní umeleckí dobrodruhovia - začnú napríklad písať a nemajú ešte ani potuchy o pokračovaní a vyznení fabuly, kompozície alebo ľudských charakterov - všetko sa im bohumilo vyvíja pod rukami: klepú do stroja, hnetú hlinu, nanášajú farby alebo siahajú na klávesy a dávajú sa prekvapovať výsledkom. A sú umelci, ktorí dôsledne plánujú, majú v hlave hotovú synopsis, hotový leitmotív a povahopisy, ktorí urobia sto skíc pred začatím roboty na súsoší... No to nie je všetko, treba brať do úvahy ešte jedno závažné kritérium.

Sú oblasti a druhy umenia, po dlhé etapy či dokonca stáročia ovládané istými zotrvačnými a dedičnými zákonitosťami, platnými 'pravidlami hry'. V tom prípade umelecký úspech, možno povedané zjednodušene - dosiahnuť dvojakým spôsobom. Alebo autor dovedie latentné a v spoločenskom a umeleckom vedomí zakotvené zákonitosti k vyššej, povedzme k vrcholnej dokonalosti a ušľachtilosti, alebo ich poprie, vzbúri sa proti nim a - rozumie sa - nahradí ich inými, v niečom výrazne protichodnými, ak nie rovno opačnými. Umenie odjakživa malo svojich modloslužobníkov a svojich bohorúhačov. Pritom sú umenia, v ktorých sa spomínané zákonitosti striedajú poľahky, rýchlo utvoria kánon, tradíciu, školu a sú ďalšie, hľadačské a objaviteľské. A medzi nimi iné bez počtu.

Balans medzi teoreticko-analytickým prístupom k umeniu a krehkým tvorivým aktom je háklivá a akosi riskantná vec: Dôsledné teoretické vzdelanie v estetike drámy môže sa pri tvorbe pociťovať aj ako zvieracia kazajka - človeku sa v jednom kuse vnucujú myšlienky na to, čo sa vlastne nesmie alebo nemá - totiž ako systém nielen estetických noriem, ale aj predsudkov. V tom prípade sa proti nemu treba vzbúriť. U nás sa to práve výdatne deje - ale to je už iný problém. Zatiaľ nech nám stačí, že učený spis o tom, ako skladateľ básne, treba hľadať, kým príručiek a návodov, ako písať - alebo 'Ako napísať drámu' - je v teoretickej literatúre kopa. A vôbec, človek sa má záujímať aj o to, čo robia alebo odmietajú iní."

# Prejdite k dráme, na povrchu ktorej sa pohybujete už desiatky rokov. Kde zaraďujete tento druh umeleckého vyjadrenia sa?

"Zákonitosti, na ktorých 'stojí' dráma, sa dajú napĺňať alebo vedome popierať a narúšať. No nedajú sa ignorovať, neslobodno o nich nemať potuchy. Vyvinuli sa zo skutočnosti, že dráma, hoci nepochybne tiež literárny druh, nie je konečný tvar daného umenia ako socha, obraz, novela. Dráma spravidla smeruje k inscenácii, čaká na uvedenie pred obecenstvom, ľudia na scéne predvídajú hromadnú komunikáciu s ľuďmi v hľadisku, inými slovami, dráma musí rešpektovať a anticipovať zákonitosti divadla, a to aj keď s nimi chce polemizovať. Nemôže ich existenciu nebrať na vedomie, čiže musí ich ovládať. Ľudská psychológia sa totiž nevyvíja vulkanicky, rapsodicky, ľudské zmysly, anatómia a dejstvovanie mozgu a vôbec uspôsobenie živočíšneho druhu 'človek' sa od Aischylových čias nijako prevratne nezmenilo, aspoň nie in puncto divadelného zážitku.

A výsledok? Nakresliť krajinku alebo zaspievať pieseň možno bez hlbších poznatkov z odboru výtvarníctva alebo hudby, kým v zákonitostiach drámy sa treba vzdelať či aspoň mať o nich informácie, divadlo zakaždým oslovuje mnohých naraz - obecenstvo je okrem iného vzorkou spoločenského vedomia a predstavuje vzájomný korektív reakcií na dielo. Na tom nič nemení ani likvidácia rampy alebo estetický odpor, aký kladie napríklad veršovaná hra, ani technické vynálezy javiska. Tu sa preto vzťahy a vzdialenosti medzi Božím darom a profesionálnym majstrovstvom, to značí vedomou a vidomou zasvätenou tvorbou na vysokej úrovni, prejavujú ináč a nepomerne dôraznejšie než v iných umeniach.

Povedané v rukolapnej a simplifikovanej skratke: proti predstave 'poeta natus' stojí tu veľmi naliehavo 'autor doctus' v niektorom zmysle slova. Čo neslobodno brať dogmaticky, ale o čom treba vedieť a na čo sa treba pripraviť.

Keďže javy vyvolávajúce napätie, smiech alebo slzy a ich komunikácia mení sa veľmi zriedka alebo vôbec nie, treba tu na zákonitosti umenia brať zreteľ väčšmi než v iných umeniach, ktoré, čo do svojej spoločenskej existencie, nie sú odkázané na ďalšie umenie ako dráma na divadlo a iné prostriedky hromadnej komunikácie."

# Záverom sa vás spýtam na vaše najbližšie smerovanie, plán či predsavzatie, alebo máte niečo v stave rozrobenej práce?

"V tom, čo nazývate stavom rozrobenej práce, žijem už asi pol storočia. V poslednom čase sa sústreďujem na malé formy, a to tak prozaické, ako aj dramatické. V praxi sa to prejavuje mojím tvrdohlavým úsilím o literárnu rehabilitáciu fejtónu a causerie, po dramatickej linke malými drámami, povedzme, 'minidrámami', alebo 'mikrodrámami'. Posledné vysielajú sporadicky v podobe 'seriálov' z bratislavského, banskobystrického a pražského štúdia. Rozumie sa, vraciam sa i k starším prácam a pokúšam sa o ich nové redakcie a revízie."

PETER KARVAŠ

Narodil sa 24. apríla 1920 v Banskej Bystrici. Pracoval v Matici slovenskej, v redakciách, v divadlách a v diplomatickej službe. Zúčastnil sa SNP ako redaktor Slobodného slovenského vysielača a písal do povstaleckej tlače. Známe sú jeho poviedky: Polohlasom (1947), S nami a proti nám (1950), Leningradské epištoly (1959), Nedokončená pre detský hlas (1968); cykly: Čert nespí (1954), Čertovo kopýtko (1957), Maľovať čerta na stenu (1970), Kniha úľavy (1970) a Bolo to celkom ináč (1994); romány: Toto pokolenie (1949), Pokolenie v útoku (1952), "pásmo" Noc v mojom meste (1979); prózy: V hniezde (1981), Humoresky a iné kratochvíle (1984), Nové humoresky a iné kratochvíle (1986), Posledné humoresky a iné kratochvíle (1989), Poľahčujúca okolnosť (1991), My, čo nechceme byť menovaní (1991), Velikán čiže Život a dielo profesora Bagoviča (1993). Okrem toho je aj autorom mnohých divadelných hier a teatrologických prác. V Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave sa v týchto dňoch začala skúšať najnovšia hra Petra Karvaša Vlastenci z mesta Yo (režisér - L. Vajdička), ktorá by mala mať premiéru v januári.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  2. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  3. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Slováci sú chlebovým národom
  2. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  3. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  4. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  5. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  8. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 937
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 626
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 11 189
  4. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 10 979
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 10 281
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 9 758
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 141
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 906
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 7 694
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 7 439