roku 1990 som sa na túto problematiku špecializoval ako poslanec SNR a člen ústavnoprávneho výboru či neskôr pracovník ÚS ČSFR.
Keď som si vypočul názory účastníkov (mimochodom, pokiaľ viem, aj p. poslanec Mečiar - a to nechcem nejako ironizovať či znevažovať jeho kvality, len konštatujem fakty - absolvoval to isté štúdium a dekrét, ktorým mu bol priznaný titul JUDr., mu niekedy začiatkom leta 1990 podpísal vtedajší dekan PFUK p. Moravčík), zdalo sa mi, že niekto nemá pre svoje zaneprázdnenie dosť času analyzovať právny systém na Slovensku, a preto si dovolím malé "poučenie". SR - obdobne ako predtým i ČSFR - patrí medzi štáty, ktoré klasifikujeme ako parlamentné republiky, ako štáty s dominantným parlamentným systémom (pozri publikáciu Volebný a ústavný systém 1992, autor doc. JUDr. Ľ. Hudek a kolektív, str. 17, resp. Voľby do NR SR 1994, autor ten istý, str. 78) a štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (Ústava SR č.2). Jednoducho, výkon moci či činnosť vlády a ostatných výkonných a mocenských zložiek sa odvíja od NR SR (klasické trojdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu by som teraz do tejto problematiky "nezaťahoval") a od sily či podpory v parlamente závisí funkčnosť vládneho kabinetu. A matematika nepustí: 150:2=75. A teda ak niekto už má takýto počet poslancov alebo spojencov (a súčet 61+9+13 = 83), môže si schváliť všetko, čo potrebuje (teda dôveru vládnemu programu, rozpočet a zákony), resp. všetko zablokovať. Iste, existuje aj iné kvórum, tzv. ústavná väčšina, t. j. 3/5 všetkých poslancov. Tá je však nutná iba na najzávažnejšie a vybrané problémy. Patrí medzi ne prijatie ústavy, jej zmena, schválenie ústavného zákona, voľba a odvolanie prezidenta či vypovedanie vojny inému štátu. Kto potrebuje takúto väčšinu a či by to bolo na osoh Slovensku, to už nech posúdi iný.
Autor: JUDr. M. GALANDA, DOLNÝ KUBÍN
