ne postupy, vrátane preklasifikovania spracovateľného šrotu na legovaný. Odborári preto žiadajú vládu, aby zakázala vývoz šrotu, ako to urobili všetky okolité štáty. V liste píšu, že pokiaľ slovenská vláda nezaujme zásadné stanovisko, ktoré by viedlo k zákazu vývozu šrotu, uskutoční sa v utorok 22. novembra pred Úradom vlády ich protestné zhromaždenie. Dnes sa odborárski predáci z Podbrezovej rozhodnú, či budú v príprave protestnej akcie pokračovať.
(Pokračovanie na 2. strane)
"Táto situácia nám nie je jasná, pretože sa vynára rad otáznikov. Po prvé, prečo sa odborári, ako aj vedenie Švermových železiarní neozvali už dávnejšie, aby vzniknutú situáciu mohli riešiť. Po druhé, prečo sa ju nesnažili riešiť prostredníctvom zväzu priemyslu. Po tretie, problém šrotu nie je záležitosťou tejto vlády, pretože jeho predaj sa realizuje asi od roku 1992. Nie je mi jasné, prečo sa práve teraz ide voči tomu vystupovať," povedal v tejto súvislosti predseda OZ KOVO Jozef Krumpolec.
Ako uviedol riaditeľ pre kapitálový rozvoj a. s. Železiarne Podbrezová Ľudovít Ihring, zákaz vývozu kovového šrotu by železiarňam pomohol. Ročne potrebuje podnik 170 tisíc ton šrotu, no tento rok má od svojich dodávateľov prisľúbených len 110 tisíc ton. Pritom vývoz šrotu podľa jeho odhadu predstavuje ročne 150 tisíc až 200 tisíc ton. Táto nepriaznivá situácia trvá už tretí rok. Pre nedostatok suroviny bola oceliareň od začiatku novembra sedem dní mimo prevádzky, povedal Ľ. Ihring."Aby sme pec nemuseli odstavovať vždy na niekoľko dní, do konca roka potrebujeme ešte asi 15 tisíc ton šrotu," povedal podpredseda odborovej organizácie podbrezovských Železiarní Slavomír Stromko.
Podľa informácií z ministerstva financií v minulom roku sa na základe licencií malo vyviezť 250 tisíc ton. Skutočne sa však nevyviezlo ani 200 tisíc ton. V tomto roku sa predpokladal vývoz 150 tisíc ton kovového šrotu na základe licencií. Najviac sa vyváža do Rakúska, Nemecka a Talianska. Domáca potreba kovového šrotu pre huty predstavuje asi 700 tisíc ton.
Ako nám povedal predstaviteľ jednej z firiem na obchodovanie s kovovým šrotom, hlavnou príčinou uprednostňovania vývozu pred predajom domácim spracovateľom sú jeho nízke výkupné ceny. Ceny za kovový šrot v zahraničí sú o 10 - 20 percent vyššie ako v SR, kde sa pohybujú v závislosti od kvality v rozmedzí od 1500 do 3000 Sk. Na Slovensku totiž neexistuje dostatočné konkurenčné prostredie, hutnícke podniky si nízkymi cenami šrotu vylepšujú svoje hospodárske výsledky a problémy s odbytom svojej produkcie. Ministerstvo hospodárstva udeľuje licencie pre tých žiadateľov, ktorí majú už uzatvorené kontrakty. Súčasne musí ísť o kovový šrot, ktorý nie je spracovateľný na Slovensku. Doteraz sa kontrolou toho, či skutočne ide o nespracovateľný šrot, mali zaoberať colné orgány. Ako na ministerstve hospodárstva pre SME uviedol zdroj, ktorý nechce byť menovaný, kontrola šrotu pri vývoze sa však zanedbávala, čím mohlo dôjsť k tomu, že sa vyvážal aj šrot spracovateľný v SR. Podľa nového nariadenia ministerstva hospodárstva od utorka, t. j. 15. novembra, sa licencie vydávajú iba so súhlasom štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva a po fyzickej kontrole kovového šrotu, či skutočne ide o taký, ktorý nie je možné na Slovensku spracovať.
Autor: SME - jam, iš, klo
