mnejšieho ocenenia sa Deleuzovi dostalo vtedy, keď raz Michel Foucault povedal: "... možno bude raz storočie deleuzovské". Žiaľ, tento výrok by mohol slúžiť ako epitaf, pretože práve v týchto dňoch k nám prišla smutná správa z Francúzska, ktorá lakonicky oznámila, že Gilles Deleuze tragicky zomrel. G. Deleuze začal svoju kariéru prácami z oblastí dejín filozofie, pričom najväčšiu slávu si získal knihami Rozdiel a opakovanie a Logika zmyslu, ktoré sú dnes radené medzi kľúčové texty postštrukturalistickej filozofie. Významná je práca Tisíc plošín (napísal ju spolu s F. Guattarim), ktorá je akousi filozofickou knihou pre nasledujúce tisícročie. V tejto knihe autori voľne prechádzajú od jednej témy k druhej, kapitoly na seba tak voľne nadväzujú, že ju možno čítať spredu dozadu, zo stredu smerom na obidve strany. Voľnosť písania sa veľmi približuje akémusi postmodernému variantu metódy voľnej asociácie. Avšak Deleuze sa nevenoval iba výsostne filozofickým problémom, z času na čas napísal niekoľko kníh aj o umení, respektíve umelcoch. Spomeňme aspoň knihy Kafka, Francis Bacon: Logika pocitu, Film I. - Obraz, pohyb (tohto roku má vyjsť v €eskej republike), Film II. - Obraz, čas. Už táto stručná enumerácia naznačuje, že Deleuze bol osobitým mysliteľom, ktorý sa - na dnešnú dobu obdivuhodne - pohyboval v rôznych oblastiach. Gilles Deleuze patril medzi tých mysliteľov, ktorých hodnotu si začneme uvedomovať až neskôr, a to preto, že Deleuze nepatril medzi prostredníkov, ale rebelov, ktorí boli neustálymi hľadačmi nových riešení, vyžadujúcich si vždy určité riziko. Ale to už s tým bytostne súvisí.

Autor: PETER MICHALOVI€ (Autor pedagogicky