e (USA), na Univerzite Otta Friedricha v Bambergu a v súčasnosti je profesorom filozofie na Univerzite Otta von Guericke v Magdeburgu. Povedľa množstva štúdií je autorom vysoko oceňovanej antológie Cesty z moderny (kľúčových textov, týkajúcich sa diskusie o postmoderne). Slávu si získal knihami Naša postmoderná moderna (v minulom roku vyšla v pražskom vydavateľstve Zvon) a Estetické myslenie.
V Bratislave sa včera skončil trojdňový pobyt jednej zo špičiek súčasného filozofického myslenia vo svete, nemeckého mysliteľa Wolfganga Welscha. Keďže hviezdy vo filozofii nesvietia medzi širokou verejnosťou tak intenzívne ako spevácke či herecké, pobyt W. Welscha zaznamenala len tá časť verejnosti, ktorá je ochotná ísť do rizika pokúsiť sa myslieť. Hlavnými bodmi bratislavského programu W. Welscha (ktorý prišiel na pozvanie Dr. P. Michaloviča, organizátormi boli Sorosovo centrum súčasného umenia, Nadácia Art Slovakia, Filozofický ústav SAV a Kníhkupectvo AF) bola piatková autogramiáda knihy Estetické myslenie (v preklade doc. L. Kiczka vyšla vo vydavateľstve Archa) a sobotňajšia prednáška v Kongresovej sále Družby, ktorá sa stretla s mimoriadnym záujmom. Napriek značnému bratislavskému vyťaženiu poskytol Wolfgang Welsch rozhovor aj denníku SME.
# V širokej verejnosti je filozof stále ponímaný ako človek odtrhnutý od každodenných problémov. Aký obraz ponúkate vy?
"Filozof, zahĺbený do svojich meditácií je nevyhnutnou súčasťou tohto sveta. Avšak nejestvuje taká samota, ktorá by zároveň nemala sociálny rozmer. Wittgenstein o tom raz povedal, že nejestvuje súkromný jazyk. Nazdávam sa, že úloha filozofa nie je len vo vyučovaní študentov, ale aj v spoločenskom pôsobení. Niekedy je dokonca potrebné utiahnuť sa do svojej samoty, aby človek - filozof získal odstup od bežného diania a mohol upozorniť na menej viditeľné veci."
# Z vašich kníh cítiť snahu, aby ste svet zložitého filozofického uvažovania priblížili čo možno najširšiemu publiku. Spôsobuje to tiež vaša zakotvenosť v racionalistickej tradícii európskeho myslenia?
"Racionalistický postup, o ktorý sa usilujem, je skôr štylistickou záležitosťou. Chcem, aby to, o čom píšem, nebolo zrozumiteľné len pre úzky okruh zainteresovaných. Listy a debaty s čitateľmi mojich prác mi potvrdzujú, že som na dobrej ceste. Pokiaľ však ide o obsahovú stránku, k európskej tradícii racionalizmu zaujímam skôr kritický postoj."
# Záverečná veta v knihe Estetické myslenie hovorí o tom, že kým 20. storočie bolo storočím umenia, nasledujúce bude storočím designu. Prečo ste o tom taký presvedčený?
"Design chápem v oveľa širšom ponímaní než ako len stvárňovanie napríklad jednotlivých kusov nábytku. €o vlastne robí v súčasnosti designér? V sieti ľudského dorozumievania vytvára internet, v ktorom pretvára ustálené spôsoby komunikácie v nové médiá. Dvadsiate storočie vychádzalo z tézy, že všetko už vie. Problém teraz spočíva v tom, aby sa znalosti aj prakticky presadili. A to by malo vo svojich ambíciách naplniť nasledujúce storočie vychádzajúce z designu."
# Ide o povestný "stav mysle", ako ho označil hlavný teoretik postmoderny Jean-Francois Lyotard?
"Lyotard by s tým, čo som povedal o designe, nesúhlasil. Lyotardova veta, na ktorú ste pravdepodobne narážali, znie skôr tak, do akej miery predstavuje postmoderna iný duchovný stav mysle. Touto vetou zostáva Lyotard vo sfére subjektu, pričom sa len málo stará o to, čo sa deje v okolitom svete. Prirodzene, že sú potrebné aj prevratné zmeny v myslení človeka, ale práve práca designéra vychádza z toho, že musíme brať ľudí takých, akí sú. A až potom, na základe postupného pretvárania sféry objektov, sa dá ovplyvňovať vedomie ľudí. Trefným príkladom tohto myslenia môže byť súčasná architektúra, ktorá nečaká na zmeny predstáv ľudí o bývaní. Neustále ponúka nové stvárnenia priestorov, v ktorých bývame, pričom uvažuje o designe celého prostredia. A ten sa buď akceptuje, alebo odmieta. Vždy však prispieva k premenám v medziľudských kontaktoch."
# Aké sú vaše skúsenosti so študentmi? Sú ochotní ísť do takýchto filozofických uvažovaní?
"Štúdium filozofie ako odboru bolo vždy výnimočnou, a nikdy nie masovou záležitosťou. Moje skúsenosti mi hovoria, že študenti majú o filozofiu záujem, pričom je jedno, či ide o elitnú Stanfordovu univerzitu v USA, kde som pôsobil, alebo o Magdeburg, kde prednášam teraz. V porovnaní s nami sú dnešní študenti náročnejší na spätnú väzbu, v ktorej veľkú úlohu zohráva učiteľ. Ak dokáže so študentmi spolupracovať, oni budú veľa čítať, diskutovať a ich záujem sa bude upevňovať."
# Skeptici často hovoria o kríze filozofie, ktorú koniec tohto storočia definitívne pochová. Aký je váš názor?
"Kríza filozofie jestvuje od jej vzniku. Aristoteles mal byť napríklad chronologickým pokračovateľom Platóna, no jeho tvrdenia, že pri hodnotení nemožno vychádzať len z jedného rozumu, pokladali ortodoxní platonici za zradu filozofie. Preto nebol Aristoteles obľúbeným a nemohol sa stať Platonovým nástupcom. Môžem však spomenúť aj Immanuela Kanta, ktorý rozbúral starú metafyziku, pričom tento postup sa na prelome 18. a 19. storočia tiež javil ako smrť starej filozofie a teraz ho pokladáme za veľkú postavu novej filozofie. V 20. storočí bol rovnako prevratnou postavou Ludwig Wittgenstein. V súčasnosti by sme sa mali odvracať od predstavy veľkej filozofie, ktorá všetko vysvetľuje, pretože len v 'individuálnych' filozofiách sa rodia nové, prevratné iniciatívy. Druhým rozmerom je filozofia pre bežného človeka. Najviac ma teší, keď mi píšu ľudia, ktorí sa filozofiou nezaoberajú, ale moje štúdie im pomôžu porozumieť samým sebe a dostať sa z ťažkých situácií. S potešením môžem konštatovať, že takýchto ľudí je stále viac."
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml
