Veľké mestá s urbanizovanou krajinou sa stali jedným z hlavných problémov životného prostredia vo svete. Urbanisti, stavební inžinieri, ekológovia, sociológovia a iní rozmýšľajú, ako zvládnuť ich vývin. Sociológ Jan Keller budovanie "umelej zemegule" prirovnáva ku kŕču. Iba na malom Slovensku sa vymýšľa výstavba nových metropol, ktoré by vysali posledné zvyšky populácie i tak zdecimovaného vidieka a dobre by zamotali už i tak skomplikovanú ekonomiku a ekológiu. Lenže čím je niečo fantastickejšie, tým to býva zavše pre časť populácie príťažlivejšie.

Aj Juraj Mesík sa vo svojom príspevku zaoberá niektorými otázkami výstavby novej metropoly na strednom Slovensku. Okrem iného uvádza: "Nechajme bokom úvahy, či je táto predstava absurdná alebo možná." V tomto zmysle teda možno nezávisle uvažovať - bez ohľadu na reálnosť, na to, či by šlo o nové hlavné mesto alebo nie - o tom, aké sú fyzické podmienky a súvislosti takéhoto projektu, aké možnosti tu poskytuje príroda. Problém totiž vo svojej podstate nie je politický, ale fyzicko-geografický, územno-technický a ekologický, prípadne environmentálny.

Na rozdiel od západného a východného Slovenska, kde možno nájsť nížiny s možnosťami relatívne viacsmerného rozvoja osídlenia a dopravy, oblasť stredného Slovenska sa vyznačuje zložitým reliéfom, pohoriami a kotlinami, v ktorých je rozvoj osídlenia a dopravy prísne limitovaný, usmernený prevažne vodnými tokmi.

Myšlienka spojenia Zvolena s Banskou Bystricou je stará takmer päťdesiat rokov - vyskytla sa už v súvislosti s úvahami o výstavbe hlavného mesta Slovenska na strednom Slovensku po 2. svetovej vojne. Vtedy sa zároveň o túto funkciu uchádzali Turčiansky Sv. Martin a Žilina. Odvtedy sa však naše skúsenosti a teórie v oblasti ekológie a územného plánovania obohatili. Mesto, tobôž metropolu, nemožno ponímať bez súvislostí so širokým okolím, osobitne z hľadiska prírodných podmienok. Treba robiť porovnávacie hodnotenia viacerých variantov, zvažovať dôsledky predpokladaného rastu. Dnes sú v strednej oblasti Slovenska štyri mestá v kategórii od 50 do 100 tisíc obyvateľov: Žilina, Martin, Prievidza a Banská Bystrica, k nim možno rátať ešte Zvolen s vyše 40 tisíc obyvateľmi. Všetky vymenované mestá ležia v kotlinách, tieto kotliny majú podľa expertízy, spracovanej v r. 1969-70 v Ústave stavebníctva a architektúry SAV, takúto celkovú kapacitu maximálne zastaviteľných plôch: Turčianska kotlina - 422 km2, Zvolenská kotlina, Banská Bystrica - 390 km2, Hornonitrianska kotlina - 271 km2, Žilinská kotlina - 214 km2.

Ako vidno, pri vzájomnom porovnaní možností rozvoja uvedených miest v rámci ich geomorfologických celkov ako najvýhodnejší vychádza Martin s Turčianskou kotlinou. Okrem toho Turčianska kotlina vytvára výhodný, pomerne celistvý pôdorysný obrazec, kým napr. pôdorysný obrazec Zvolenskej kotliny je roztrieštený, s mnohými výbežkami. Samotný priestor Zvolen - Banská Bystrica má len okolo 80 km2 maximálne zastaviteľných plôch, je to teda priestor značne obmedzený. Ďalej je tu hľadisko klimatické - kým Turčianska kotlina patrí k dobre prevetrávaným územiam, Zvolenská a Žilinská kotlina patria k najhoršie prevetrávaným územiam nielen na Slovensku, ale aj v rámci niekdajšej €SFR. Ak berieme do úvahy doterajšie objektívne porovnávacie územno-technické hodnotenia, najlepšie podmienky na rozvoj osídlenia v rámci celého stredného Slovenska má priestor Martin. (Zjavné je to napr. zo Štúdie o vývoji osídlenia a komplexnej infraštruktúry na Slovensku z r. 1967, zo Štúdie možností rozvoja Stredoslovenského kraja z územno-technických podmienok z r. 1968 a pod.) Ak by sme chceli porovnať konkrétnu situáciu napr. Turčianskej a Zvolenskej kotliny z urbanistickej stránky, treba konštatovať, že v Turčianskej kotline možno rozširovať jej centrum - Martin - organickým, postupným spôsobom, bez giganticky pôsobiacich projektov, ktoré by mali ďalekosiahly vplyv na krajinu. Vo Zvolenskej kotline je prirodzeným centrom Zvolen, Banská Bystrica leží na okraji kotliny, v stiesnenom teréne, ktorý obmedzuje rozvoj osídlenia. Ak by sa mala budovať nová metropola ich spojením, muselo by sa medzi nimi vybudovať nové mesto s počtom obyvateľov okolo 200 tisíc, teda viac ako nová Petržalka. Aké dôsledky by to malo na okolitú krajinu, životné prostredie a ekológiu, na demografiu, navyše vo veľmi zle prevetrávanej Zvolenskej kotline? (Je známe, aké dôsledky na zdravie populácie má život vo veľkomestskom prostredí Bratislavy, pritom Bratislava leží v jednom z najlepšie prevetrávaných priestorov na Slovensku.) Projekt výstavby takejto metropoly by bolo dobre dať na referendum obyvateľom tohto územia, pričom nedeliteľnou časťou otázok by malo byť aj to, či si berú na zodpovednosť aj dôsledky svojho rozhodnutia.

Ešte porovnanie z dopravnej stránky: Turčianska kotlina leží na hlavnej západo-východnej magistrále Slovenska, zároveň svojou otvorenosťou umožňuje spojenie v smere sever - juh, čo je v porovnaní s geomorfologickou situáciou Zvolenskej kotliny takisto priaznivejšie. Podľa odborníkov v leteckej doprave Turiec má najlepšie podmienky na letiská na celom strednom Slovensku. Pri úvahách o rozvoji centrálnych miest v oblasti stredného Slovenska, oblasti s členitým reliéfom, ekologicky veľmi citlivej, kde treba nevyhnutne robiť porovnávacie hodnotenia, zisťovať priestorovú únosnosť a zvažovať mnohoraké dôsledky omnoho dôkladnejšie ako na územiach rovinatých, osobitne platí, že treba veľakrát merať, kým sa začne s rezom.

Autor: Ing. arch. IGOR THURZO, urbanista