Tak sme sa konečne dočkali aj od Slovenskej televízie. Komédie, ktorá bola primerane vkusná, zábavná, neurážala divákov rôznymi primitívnymi "ťahmi", ale jednoducho rešpektovala ich túžbu prežiť pri obrazovke príjemný a úsmevný večer. Samozrejme, neznamená to, že Maliar izieb Donalda Churchilla predstavuje v danej oblasti priam špičku. Jednoducho sme opäť raz "transformujúcej" sa televízii vďačný za každý titul, ktorý si dokáže udržať našu pozornosť takpovediac až do konca. Bez pocitov nudy či trápnosti. Najmä keď z trojice predstaviteľov (Kamila Magálová, Zdena Studenková, Emil Horváth) bolo priam cítiť radosť z pohrávania sa so svojimi postavami autorom neustále zvrhávanými do nových situácií, z ktorých jednoducho museli nájsť východisko, lebo inak... Dôraz na detaily, prudké no logicky odôvodnené zmeny vzťahov a názorov, schopnosť stupňovať tempo komédie až do jej konca, to všetko, pochopiteľne, záležalo aj od režiséra Ľubomíra Vajdičku opäť raz presviedčajúceho, ako vie pracovať s hercami, a ako sa mu oni spätne vedia za to odvďačiť výkonmi, ktoré majú ďaleko od bežnej rutiny. Maliar izieb teda v pondelok večer jednoducho a jednoznačne potešil. Svojich tvorcov ale i nás divákov obvykle v daný čas hľadajúcich už ten "svoj" program u iných televízií, než je tá naša, slovenská. Potešil a zároveň aj pripomenul, čo napokon dávno dobre vieme: Máme kvalitných hercov i režisérov - len príležitostí, ako by to mohli dokázať i pred kamerami im obrazovka ponúka stále menej...