V 1: knihe Kráľov čítame príbeh, v ktorom dve ženy prišli pred kráľa Šalamúna, aby rozsúdil ich spor. Ženy bývali spolu v jednom dome. Obe krátko po sebe porodili dieťa. Avšak jedna z matiek si dieťa priľahla a ono zomrelo. Keď to zbadala, vprostred noci vstala, vzala druhej matke živé dieťa a svoje mŕtve jej položila na prsia. Keď sa druhá žena ráno zobudila, zbadala, že mŕtve dieťa, ktoré ležalo pri nej, nie je jej syn. Prvá žena tvrdila, že živé dieťa jej jej syn. Keď sa pred kráľom dohadovali o dieťa, kráľ rozkázal: "Doneste meč!" Potom povedal: "Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!" Nato žena, v ktorej sa pohla láska k svojmu dieťaťu, povedala: "Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!" Druhá však vravela: "Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!" Nato sa kráľ ozval a povedal: "Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou!" (1 Kr 3, 16-27)

Tento múdry Šalamúnov rozsudok má nám čo povedať aj do dnešných dní. Je to obraz. Ak si ho prenesieme do súčasnosti, pod týmto obrazom si môžeme predstaviť dva svety: starý režim, komunistická totalita a nesloboda - to je to mŕtve dieťa, rodiaca sa demokracia, nový poriadok, v ktorom sa uplatňuje sloboda a právo jednotlivcov, dôstojnosť ľudskej osoby - to je to živé dieťa. Tieto dva svety sú v neustálom protiklade.

Predstaviteľka starého režimu, ktorej dieťa zomrelo, pod rúškom noci vstane, ukradne tej druhej (predstaviteľke demokratického sveta) živé dieťa a vyhlasuje, že ona je jeho matkou. Všetci dobre vieme, kto v novembri 1989 stál na tribúnach, kto bol väznený za obhajovanie nespravodlivo prenasledovaných, kto má najväčšiu zásluhu na zrode demokracie. Ľudia, ktorí sa nebojácne postavili za právo a spravodlivosť, majú kredit v celom demokratickom svete a uznanie USA - najväčšej svetovej veľmoci. Dnes sú v opozícii. Prečo? Lebo sa zachovali ako tá matka živého dieťaťa, keď hrozilo, že krehká demokracia bude zničená. Tí, ktorí si privlastnili živé dieťa demokracie, sa však nesprávajú ako táto matka. Milujúca matka radšej pripustí, aby dieťa vychovávala macocha, vzdá sa ho v záujme toho, aby zostalo nažive. Predstavitelia opozície nechávajú tých, ktorí vyhrali voľby, aby vládli, ale trvajú na tom, aby vládli demokraticky, aby dieťa nechali žiť.

Zlodeji si však osobujú právo vyhlasovať, že demokracia je ich dieťa, neboja sa ísť pred súdy a vysloviť hrozné slová: "Nech nie je (dieťa) ani moje ani tvoje! Pretnite!" Vôbec im nezáleží na tom, aby demokracia žila, ale naopak, dvíhajú meč, aby ju zabili. Robia to tak dôkladne, že celý demokratický svet žasne. Západ neposiela demarše preto, že nám chce prejaviť priateľstvo, ale preto, že varuje. Takto sa nikto z predstaviteľov demokratického sveta nespráva. Demokratický svet neposiela políciu robiť domové prehliadky na biskupské úrady, nenajíma si únoscov, aby zavliekli syna prvého občana štátu za hranice nedôstojným spôsobom a navymýšľali na neho nehorázne obvinenia, nezastrašuje ľudí prepadávaním a bitím významných politikov bez toho, aby sa takéto činy vyšetrili a vinníci boli potrestaní. Právo sa stáva nástrojom v rukách mocných, ktorí klamstvom a podvodmi získali svoju moc a šíria svoju zlobu a nenávisť ďalej, pretože sa nezmierili s tým, že ich dieťa (totalita) je mŕtve. Chcú ho znova vzkriesiť a všetky prostriedky sú im dobré.

Je načase, aby celý demokratický svet poukázal na zločinnosť starých praktík, ktoré dnes znova ožívajú, na nespravodlivosť zákonov, ktoré nectia najvyšší zákon štátu - ústavu, ani najvyšší morálny zákon - Desatoro. Ľudia by sa mali naučiť rozlišovať, kto je pravá matka a kto iba macocha, ktorá deťom nedáva ani to, čo im patrí - starostlivosť o najslabších, chorých a starých - a berie im aj to, čo je ich. Krádež vo výške 3 mld Sk od občanov vlastného štátu, prázdne reči, nesplniteľné sľuby vlády sú dôkazom toho, že nie je pravou matkou. Pravá matka niekde v skrytosti čaká, že o svoje ohrozené dieťa sa bude môcť opäť starať v príhodnom čase. My všetci jej to môžeme uľahčiť. My budeme rozhodovať (a naše rozhodnutie by malo byť múdre) o ďalšom osude nášho štátu, ktorý slávi 1000 dní svojej existencie. Od nás závisí, či sa postavíme na stranu pravdy, spravodlivosti a lásky, alebo chytíme stranu klamstvu, podvodu, závisti, okrádaniu a všetkým formám zlovôle ničiacej život. My máme v rukách moc (vo voľbách, v referende) rozhodnúť, či necháme žiť živé dieťa demokracie, alebo sa stotožníme s výrokom: "Pretnite!" Keď toto dopustíme, už bude neskoro plakať.

Autor: PAVLÍNA BABKOVIČOVÁ, Bratislava