"Trinásty jún minulého roku sa stal prvou nočnou morou môjho života. A dnešný tretí október druhou," týmito slovami komentoval oslobodzovací rozsudok dvanásťčlennej poroty losangeleského Najvyššieho súdu nad bývalým slávnym futbalistom O. J. Simpsonom, obvineným z vraždy exmanželky Nicole a jej priateľa Ronalda Goldmana, práve Ronaldov otec Fred.

Amerika, najmä belošská, je rozhodnutím poroty šokovaná. Porota, v ktorej mali černosi prevahu deväť k dvom belochom a jednému Latinoameričanovi, bohorovne a za štyri hodiny odmietla všetky dôkazy obžaloby vrátane takého dôkazu, aký bol výsledok skúšky genetického kódu DNA urobenej na základe rozboru stôp krvi, ktoré vrah zanechal na mieste činu. Všetko ukazovalo na O. J. Simpsona. Celý spis s jeho menom dosiahol vyše 50 000 strán a proces svojou publicitou - všetky americké televízne stanice ho vysielali v priamom prenose a slávna CNN do 120 krajín sveta - sa stal nepochybne procesom storočia. Ťažko povedať, čo Simpsona, ak je teda skutočným vrahom, zachránilo.

Čo bol ten najrozhodujúcejší moment, ktorý porota vzala ako dôkaz o jeho nevine. Predovšetkým však treba v tejto súvislosti povedať jednu vec: bývalá superhviezda amerického futbalu, obliekajúca dlhé roky tričko tímu Buffalo Bills, sa počas športovej kariéry stala jedným z najbohatších mužov Ameriky. Ale nielen to. Stal sa idolom najmä pre milióny mladých černochov, ktorých jeho úspech nevídane inšpiroval. O. J. Simpson sa stal žijúcou legendou. Po skončení športovej kariéry zakotvil na určitý čas v Hollywoode a hral v zopár neveľmi vydarených filmoch. Ťažké prachy zarobil na reklamách. Stal sa z neho supermilionár par exellence. Ale niečo mu ešte chýbalo. Neustále cítil na sebe bremeno černošskej rasy. Bol jeden z tých černochov, ktorí neznášali pohľad na svoju černošskú tvár v zrkadle. O. J. Simpson sa rozhodol preklenúť hranicu rasy.

Dospel k pocitu, že mu k tomu môže výrazne pomôcť krásna belošská manželka. Preto bez veľkých vnútorných zaváhaní vymenil prvú černošskú ženu za nádhernú blondínu Nicole. Veril, že ho ženská zosobnenina belošskej rasy prenesie do sveta belochov. O. J. Simpson stúpol ešte viac na cene. Čoraz viac sa objavuje medzi belochmi, slúžka v jeho šokujúcej mansion je beloška, najbližší priateľ Kato Kaelin je beloch. O. J. Simpson sa vrhá na golf, lebo vie, že ide o šport, ktorý pestujú belosi. V belošskej spoločnosti sa cíti najlepšie. Nezabúda síce na svoju rasu, ale uznanie od belochov si cení zo všetkého najväčšmi. Počiatky spoločného života s krásnou Nicole, ktorú raz uvidel v prepychovej reštaurácii, kde pracovala ako čašníčka, sú ako vystrihnuté z príbehov naplnenia amerického sna. Nový pár si kupuje nepredstaviteľné sídlo v najbohatšej losangeleskej štvrti Brentwood, sídlo, ktoré som predčasom mal možnosť vidieť zo vzdialneosti desiatich metrov, ale pre nádherné tropické stromy, zostrihané živé ploty obľahnuté záľahami kvetov oči detaily neuvideli. Veď si to napokon možno predstaviť...

Z manželstva sa narodili dve krásne deti, dcérka a chlapec. Postupne však román nebeskej lásky dostáva prvé trhliny. Nicole, za slobodna Brownová, zbožňuje spoločnosť. Chce sa ukazovať na verejnosti, chce bohatstvom oslňovať. Nevyšla síce z chudobných pomerov, ale zväzok s takým manželom ju raketovo vystrelil na obežnú dráhu celebrities - slávnych ľudí. Jej život sa absolútne zmenil. Už to nie je čašníčka z prepychovej reštaurácie, ale manželka jednej z najväčších slávnych osobností Ameriky, manželka hrdinu. Lenže ona ešte netuší, že v O. J. Simpsonovi drieme neuveriteľný mág žiarlivosti. Sprvoti svoj nesúhlas s jej spoločenskými výjazdmi vyjadruje len občasnými poznámkami, neskôr pribúdajú silnejšie slová, dochádza k hádkam, k prudkej výmene názorov. Napokon manželstvo sa končí rozvodom a krásna Nicole sa sťahuje do nového domu v tej istej prepychovej štvrti. Lenže O. J. Simpson nerešpektuje rozhodnutie súdu. Nicole naďalej považuje za svoj majetok. Vždy, keď ho pochytí amok žiarlivosti stupňujúci sa do zúrivosti, vtrhne do jej domu a robí poriadky ...

Na tvári Nicole sa z času na čas objavujú modriny. Pár týždňov pred jej tragickým koncom volá na tiesňové volanie polície159 a žiada o pomoc. Páska s jej roztraseným hlasom, na ktorej v pozadí počuť rozzúreného Simpsona, obletela celý svet. Gil Garcetti, predseda Najvyššieho súdu v Los Angeles, už po vynesení rozsudku na krátkej tlačovej besede hovorí o nebezpečenstve domáceho násilia v amerických rodinách a poznamenáva, že aj keď rozhodnutie poroty je konečné a musí sa rešpektovať - na tom je napokon založený samotný americký justičný systém, rozsudok by nemal odstrašiť najmä ženy, aby sa s podobnými vlastnými prípadmi ukrývali, ale aby o svojich osudoch informovali príslušné miesta, kým nie je neskoro... Prišiel teda 12. jún minulého roku. V ten deň mala dcérka Simpsonovcov hudobný recitál. Zúčastnil sa na ňom aj O. J. Simpson so svojím priateľom Kato Kaelinom. Keď uvidel Nicole, obrátil sa k nemu a poznamenal: "Ako si môže obliekať také priliehavé šaty?" Keď sa recitál skončil, Nicole odišla na večeru do prepychovej reštaurácie Manzanula. O. J. Simpson so svojím priateľom mierili domov, ale o deviatej večer vyrazili rolsroycom do mesta, lebo dostali chuť na hamburger. Potom sa vrátili späť. Kato Kaelin odišiel do svojho bungalova na území sídla a O. J.Simpson zostal sám. Zhruba v tom istom čase sa Nicole vrátila do svojho domu. Tam však zistila, že si v reštaurácii nechala okuliare, ktoré potrebuje. Zdvihla telefón a požiadala, aby jej ich doručili. Do auta sadol jej priateľ, čašník, 28-ročný Ronald Goldman, túžiaci po hereckej kariére, a priniesol okuliare. O pol jedenástej stála pred Simpsonovou rezidenciou objednaná limuzína riadená šoférom Allanom Parkom, ktorý mal odviezť slávneho muža na letisko, odkiaľ Simpson odletel do Chicaga. Allan Park pristúpil k zvončeku na hlavných dverách a zvonil. Nikto mu však neotváral. Ešte predtým si všimol prístupovú cestu k domu, ktorá bola prázdna. Dvere nikto neotváral. Zvonil znovu, ale nikto neodpovedal. Volal preto vysielačkou šéfovi a spytoval sa, čo má robiť. Dostal odpoveď, aby čakal. Naraz uvidel cez cestu prebehúť robustnú postavu a všimol si, že na prístupovej ceste sa objavil biely Ford Bronco. Patril Simpsonovi.

O chvíľu na ďalšie zvonenie otvoril Simpson šoférovi dvere. Ospravedlnil sa, že ho nechal čakať, vraj bol v kúpeľni. Simpson nahádzal batožinu do limuzíny, ale jednu tašku nedal nikomu do rúk, ani Kato Kaelinovi, ktorý mu s odchodom pomáhal. Tá taška sa neskôr ešte raz objaví, ale prázdna, a to až po zavraždení bývalej manželky a jej priateľa po návrate z Chicaga, kde sa dozvedel o zavraždení Nicole a jej priateľa. Simpson sa neskôr zúčastnil na jej pohrebe, ale potom ho pochytil amok a unikal na bielom Forde Bronco preč z Los Angeles, sprevádzaný kolónou policajných áut. Mal pri sebe pištoľ a viackrát sa vyhrážal, že so sebou skoncuje. Odvahu však na to nemal. Napokon sa vzdal a putoval do väzenia. Na mieste krvavej tragédie - obe telá boli príšerné dorezané nožom - nachádza detektív Mark Fuhrmann rukavice. Expertízou sa zistilo, že obsahovala stopy krvi nielen obetí, ale aj O. J. Simspona. Stopy krvi sa objavili aj na prístrojovej doske bieleho Forda Bronco. V Simpsonovej spálni zasa jeho ponožky so stopami krvi. To všetko predložila obžaloba vedená slávnou Marcia Clarkovou súdu, ktorému predsedal sudca Lance Ito. Obžaloba predložila silné dôkazy.

Objahoba, vedená skupinou elitných advokátov zvučných mien, z ktorých svojou neuveriteľnou výrečnosťou oplýval najmä černoch Johnnie Cochran, založila svoju obhajobu na základnej premise: O.J.Simspon je nevinný, vraždu spáchali neznámi vrahovia! Ich argumenty nie sú bohvieaké, ale pred dvoma mesiacmi sa objavila akási Kathleen Bellová,beloška, ktorá sa stala svedkom obhajoby. Obhajcom už predtým oznámila, že detektív Mark Fuhrmann nahral pred časom pre filmovú scenáristku zopár pasáží, v ktorých hrubo osočoval černochov. Vyjadroval sa o nich najmä slovom nigger, teda neger, čo je jedna z najťažších urážok černochov. Nebolo by na tom nič mimoriadneho, lenže keď Mark Fuhrmann vypovedal v marci pred súdom na otázku, či v posledných desiatich rokoch nepoužil na adresu černochov hrubé slovo, nadávku, pod prísahou odpovedal, že nie. Pásky zo scenára však nahral len nedávno, lebo sám poškuľoval po kariére herca.

Obhajca Johnnie Cochran rozpútal na základe získaných pások neuveriteľný súboj s obžalobou a vyhlásil, že detektíva Marka Fuhrmanna nemôže brať obhajoba ako dôveryhodnú osobu. "Je to rasista," vyhlásil. Obhajoba išla ešte ďalej a vyhlásila, že všetky dôkazy, vrátane nájdenej rukavice, ponožiek, stôp krvi boli podvrhom, že krv síce pochádzala od Simpsona, ale získali ju z jeho krvácajúceho prsta, ktorý si vraj porezal v chicagskom hoteli. Podľa obhajoby išlo teda o policajné sprisahanie na rasovom základe.

Pravdepodobne prípad s Fuhrmannovými páskami spôsobil obrat na procese, aj keď Johnnie Cochran sa na tlačovej konferencii po vynesení rozsudku už o rasizme veľmi nezmieňoval, ale tvrdil, že v inkriminovanú noc nemal Simpson dostatok času na spáchanie zločinu, že nemal kedy vraždiť. Len pripomeniem, že vzdialenosť medzi domom Simpsona a domom Nicole je necelé dve míle a biely Ford Bronco nebol v čase príchodu šoféra limuzíny pred domom. O. J. Simpson je teda na slobode. Jeho dcéra z prvého manželstva Arnelle tvrdí, že rodiny Brownovcov a Goldmanovcov sa raz dozvedia mená vrahov.

Sám O. J. Simpson sa chce pustiť do nájdenia vrahov... To sú jeho najnovšie plány. Podľa všetkého sa však chce z Los Angeles vysťahovať na neznáme miesto možno aj do iného štátu. Väčšina amerických černochov jasá, je spokojná, len rodiny mŕtvych prežívajú novú vlnu zdesenia a cítia sa podvedené porotou. Mnohí komentátori hovoria a píšu, že O. J. Simsponovi sa podarilo kúpiť si slobodu za milióny dolárov. Len za knižku Chcem vám niečo povedať, ktorú napísal vo väzení, dostal honorár štyri milióny dolárov. Kto však už dokáže, ako to bolo: výsledok poroty sa musí rešpektovať. Raz však možno príde deň, keď sa ktosi prezradí. Ak by vyšlo najavo, že Simpson si naozaj kúpil zo svojho postu slávnej osobnosti a s balíkom dolárov slobodu, bol by to otras pre aj tak otrasený justičný systém Ameriky. Proces storočia sa skončil a neostáva nič iné len konštatovať: skutočného vraha pozná vrah sám a predovšetkým Boh... Vrah je však medzi Američanmi...