nával na káve... Musel sa jej zbaviť, ubezpečoval sa, keď si v myšlienkach premietal celý príbeh veľkej lásky .S tou nohatou brunetkou sa zoznámil sotva pred polrokom na jednej z diskoték. Mala v sebe čosi živočíšne a zároveň dievčensky tajomné. Čoskoro sa do nej bláznivo zaľúbil. Keď však zistil, že na ňom visí ako poslušný pes a urobí všetko, čo jej prikáže, prestalo ho to postupne baviť. Ba začala mu liezť na nervy. Začala si naňho robiť vlastnícke nároky, chcela sa s ním všade ukazovať. Práve vtedy sa mu v hlave zrodil nápad navyknúť ju na drogy. Vedel, že to svinstvo robí "zázraky" a dokáže človeka celkom zbaviť vlastnej vôle... Lenže na Ivetu toto pravidlo neplatilo. Hoci v posledných týždňoch si pichala heroín trikrát denne , jej prístup k nemu sa vôbec nezmenil. Ak ho chvíľu nevidela, hľadala ho po všetkých mestských podnikoch. To peklo sa už nedalo vydržať..

"Viem, že máte na svedomí moju dcéru," povedal mu Ivetin zronený otec, keď sa dozvedel o jej smrti. Vysmial sa mu. Cítil sa príliš istý. Svoju suverenitu stratil až pred vyšetrovateľom. Dôkaz za dôkazom ho usvedčovali, že o predávkovanie sa postaral vlastnoručne. Podcenil moderné kriminalistické expertízy, ktoré znamenali koniec jeho sľubnej dílerskej kariéry. Keď opustí väzenskú celu, bude mať takmer tridsaťpäť. Ale možno ho pre slušné správanie prepustia na slobodu aj skôr ako o desať rokov...