Pred týždňom štátny tajomník Ministerstva financií SR (MF SR) Jozef Magula prišiel so senzačným odhalením. Na obrazovke sa objavila predbežná správa o výsledkoch auditu Delloitte & Touche. Tá sa zaoberá kontrolou účtovných výkazov podielových fondov Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, a. s. S predbežným stanoviskom Deloitte & Touche sa operovalo aj na spoločnej tlačovej konferencii Harvardskej investičnej spoločnosti, a. s., a MF SR. Spomínala sa tam výška pohľadávok fondu a nedostatky v účtovníctve. Treba si však uvedomiť, že ak sa hovorí o pohľadávkach, v žiadnom prípade nejde o spreneveru peňazí. Tie sa v ekonomike jednoducho nemôžu vypariť. Nevyparili sa ani pôžičky poskytnuté investorom na kúpu kupónových známok a knižiek. Ak existujú nedostatky v účtovníctve Sporofondu, tak zrejme preto, lebo dodnes neexistuje žiadna záväzne platná osnova pre účtovné postupy v investičných fondoch a spoločnostiach. J. Magula deň po tlačovej konferencii v relácii Televízne noviny hovoril o tom, že majetok Sporofondu sa nachádza na účtoch tretích osôb. Tento fakt nie je v praxi kapitálového trhu ničím zvláštnym. Nielen Sporofond, ale aj iné investičné fondy majú cenné papiere v úschove u obchodníka s cennými papiermi. Na základe komisionárskej zmluvy vykonáva obchodník potrebné príkazy. To, že sú cenné papiere u obchodníka s cennými papiermi, umožňuje včas reagovať na požiadavky trhu. Ak by sa každý deň presúvali z účtu obchodníka na účet fondu, znamenalo by to nemalé poplatky. So šírením poloprávd má však do činenia paragraf 20 Obchodného zákonníka, ktorý súvisí s ochranou obchodného tajomstva. Podnikateľovi prislúcha podľa neho ochrana ako pri nekalej súťaži. Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal. Môžu požadovať primerané zadosťučinenie alebo náhradu škody. A to aj preto, aby bol na kapitálovom trhu poriadok, o ktorom hovoril na tlačovej konferencii štátny tajomník.