Rakúšania si určite zo všetkých športov najviac cenia úspechy v zjazdovom lyžovaní. A tak nečudo, že keď sa hlasovalo o osobnosti dvadsiateho storočia u našich susedov, popri všestrannom pretekárovi v zjazdovom lyžovaní Toni Sailerovi zasadla na trón jeho mladšia kolegyňa zo svahov Annemarie Moserová-Pröllová. A nielen to, stala sa aj svetovou lyžiarskou osobnosťou.
Rakúšania velebia také športové idoly, akým je aj dnes 48-ročná Annemarie, šesťnásobná víťazka veľkého glóbusu Svetového pohára zjazdárok, čo sa v tejto súťaži nepodarilo predtým ani potom nikomu. Dáma, ktorá famóznym spôsobom zvíťazila v olympijskom zjazde v roku 1980 v Lake Placide na 240 cm dlhých mužských lyžiach! A povážte. V roku 1975 sa rozhodla ukončiť aktívnu činnosť, lebo sa vydala, narodila sa jej dcérka, ale o rok a pol sa rozhodla pokračovať v lyžovaní.
Mala na to niekoľko dôvodov. Prvenstvá mala síce zo všetkých súťaží na majstrovstvách sveta i vo Svetovom pohári, ale na olympiáde bola iba dva razy druhá. Jej najúhlavnejšia súperka Marie-Therese Nadigová jej v roku 1972 v japonskom Sappore, kde mala Annemarie kraľovať, ušla v zjazde o 0,32 s a v obrovskom slalome o 0,85 sekundy. To bolelo, Annemarie to dávala verejne najavo. Smútila. Súperke prehry aj s úrokmi vrátila, ale chýbal ten olympijský kov.
Po Lake Placide 1980 už mohla s pokojným srdcom končiť.
Narodila sa v malej, pod kopcami rozťahanej dedinke Kleinarl pod Vysokými Taurami a odmalička bola zvyknutá na náročný dedinský život. Ten ju tak zocelil, že sa svojím vrstovníkom vedela vyrovnať nielen na zjazdovke, ale aj vo futbale, ktorý s chlapcami hrávala. O sile jej nôh neskôr svedčilo aj to, že zjazd v Lake Placide išla na lyžiach 240 cm, ktoré by iné ženy nezvládli.
Dostala sa do lyžiarskeho gymnázia v Schrunse a jej kariéra napredovala raketovým tempom. Do Svetového pohára vstúpila ešte ani nie 15-ročná a prvé preteky nedokončila, spadla. O rok neskôr sa už delila o druhé miesto ex aequo s Francúzkou Famoseovou za vtedajšou hviezdou Isabele Mirovou, tiež z krajiny galského kohúta.
O ďalší rok prelomila francúzsku nadvládu a zašla si do Mariboru po prvé víťazstvo v obrovskom slalome SP a v tom istom roku získala na MS bronz v zjazde. Stala sa vynikajúcou jazdkyňou v oboch slalomoch, ale nedostižná bola v zjazde. O to viac boleli prehry v tejto disciplíne na ZOH 1972. Bola totiž jej srdcovou.
Olympiádu v roku 1976 kvôli prechodnému ukončeniu kariéry, ktorému predchádzala svadba a pôrod neabsolvovala, ale nedalo jej, vrátila sa. Zlatom ukončila svoju skvostnú kariéru, ktorá nemá obdobu v histórii a nesie v sebe pečať geniality.
Za dvanásť rokov aktívnej činnosti, plnej veľkých víťazstiev, s rekordnými náskokmi, prišli aj prehry, trpké sklamania, ale výsledok zostal skvelý a nezmazateľný. Nik asi nevytrie z histórie šesť víťazstiev vo Svetovom pohári, sériu jedenástich víťazných zjazdov od decembra 1972 do roku 1974, štyri tituly majsterky sveta.
La Pröll, natrvalo prvá dáma zjazdového lyžovania, zostane legendou tohto športu. Je symbolické, že sa vrátila do dedinky, kde vyrástla a ktorá ju zocelila, pripravila na náročné boje.
Takmer sa nemení. Stále so šarmom a s úsmevom, ktorý pre ňu typicky zvýrazňujú jamôčky na lícach, si spomína, ak má niekto záujem, na niekdajšie veľké triumfy. Hoci žije od veľkého lyžovania bokom, do jej Cafe Annemarie v Kleinarli, kde býva so svojou 20-ročnou dcérou, si to každý môže namieriť na lyžiach až pred vchod. Opäť symbolika. Annemarie lyže nikdy neodložila natrvalo. Používa ich stále na oddych a rekreáciu. I na spomienky na neopakovateľné chvíle.
JÁN MIKULA
FOTO - ARCHÍV
