Pätnásty ročník Bienále ilustrácií Bratislava '95 má za sebou prvý víkend, cez ktorý si bratislavská verejnosť len zvykala na to, že v Dome kultúry na Námestí SNP je inštalované azda najvýznamnejšie výstavné podujatie na Slovensku. Pri tejto príležitosti treba spomenúť, že v Európe konkuruje bratislavskému Bienále vlastne už iba Bologna, avšak tá je zameraná oveľa komerčnejšie. S otázkou trhových tlakov sa však snažia vyrovnať aj organizátori BIB '95 (na čele s generálnym komisárom I. Švecom), ktorí v sobotu usporiadali teoretický pendant k výstavnej prehliadke - medzinárodné sympózium na tému Ilustrácia ako tovar - jej umelecká hodnota a podmienky súčasného knižného trhu. Je len príznačné, že množstvo príspevkov renomovaných znalcov detskej ilustrácie, medzi ktorými dominoval univerzitný profesor z Frankurtu K. Dodeler, a následný okrúhly stôl niektorých držiteľov Grand Prix z BIB prinieslo aj množstvo rôznych názorov. Ako teda umocniť pôsobenie detskej ilustrácie v konkurencii oveľa agresívnejších vizuálnych médií tak, aby jej umelecká kvalita nešla prudko nadol a aby sa z detskej knihy nestala vyblýskaná vitrína technickej exhibície? Za pozornosť stojí napríklad názor nemeckej ilustrátorky B. Schröederovej, ktorá pripustila, že dobrá ilustrácia by mala byť zaujímavou aj zo strany zahraničnej koprodukcie, no zároveň by nemala strácať znaky národnej výtvarnej tradície. Tie by ju potom (ak je, samozrejme, na vysokej výtvarnej úrovni) robili zaujímavou aj v medzinárodnej konfrontácii. Ako príklady ilustrátorov z bývalého východného bloku uviedla K. Pacovskú z Česka, D. Kállaya zo Slovenska, S. Eidrigeviciusa a M. Murawského z Poľska a N. Popova z Ruska.
Ak by som mal porovnať úroveň výstavnej časti BIB '95 s predchádzajúcim bienále, je zreteľné, že kvalitou išiel nahor. Spôsobil to vyšší štandard súťažnej prehliadky (i keď, ako povedala predsedkyňa poroty G. Stottele, rozhodovanie o ocenených bolo údajne dramatické), pri ktorej boli zvolené náročnejšie kritériá, skvelá dvojexpozícia držiteľa Grand Prix '93 L. Mattottiho z Talianska a držiteľa ceny H. Ch. Andersena '94 J. Müllera zo Švajčiarska, ako i úroveň sprievodných podujatí, medzi ktorými dominuje expozícia poľského ilustrátora J. Wilkoňa v Bibiane. Kvalitu podporil aj reprezentačný katalóg (autorom grafického designu je V. Rostoka), ktorý privítal aj člen poroty M. Neugebauer. Tento rakúsky vydavateľ je totiž jeden z organizátorov výberovej kolekcie najlepších 50 ilustrátorov z tohtoročného BIB, ktorí budú po dobu jedného roka vystavovať v rôznych mestách sveta. I tento prvý systematický počin expandovania Bienále do zahraničia treba v každom prípade započítať k dobru. Rozpačitejšie však už bolo výtvarno-architektonické riešenie samotnej prezentácie ilustrácií, ktoré pôsobí veľmi nudne, neaktivizuje diváka k pozeraniu sa na obrázky, len ich mechanicky predkladá. Je pravdepodobné, že sa tu odrazili problémy, ktoré v tejto oblasti sprevádzali Bienále od začiatku jeho príprav. Slovenská kolekcia opäť patrí medzi najlepšie, pričom sa domnievam (a nie som sám), že popri J. Kiselovej-Sitekovej (Zlaté jablko) si ocenenie zaslúžili aj skvelé ilustrácie Roberta Bruna ku knižke V. Šúplatu Päť zázračníkov z vydavateľstva Bib Art.
Prvý víkend teda naznačil, aké ambície má BIB '95. Niečo naznačil, niečo musia dotiahnuť dospelí, ale všetko ostatné by sa, dúfajme, malo stále krútiť okolo detí...
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
