Kým odporcovia jadrových pokusov protestujú na celom svete, v Kalifornii sedí jeden starý muž a teší sa z najnovšieho oživenia svojho "dieťaťa". Edward Teller, ktorého označujú za otca vodíkovej bomby, káže už 50 rokov o rozpade atómového jadra ako o dobrom skutku. Či atómové bomby, či jadrové elektrárne, alebo rádioaktívne experimenty - 87-ročný americký fyzik miluje všetko, čo vyžaruje rádioaktivitu. Potomok majetnej židovskej rodiny z Budapešti emigroval v roku 1926 do Nemecka a v roku 1933 utiekol do Ameriky. A tak bol už ako mladý vedec pri tom, keď bola v Los Alamos vyvinutá prvá atómová bomba. Vtedy odmietol bombardovanie japonského mesta a obhajoval skúšobnú explóziu v takej výške, ktorá by nebola nebezpečná. Po roku 1945 sa však už zbavil všetkých škrupúľ. Kým veľa jeho kolegov sa po horore v Hirošime pridalo na stranu odporcov jadrových zbraní, Teller horlil za vyhotovenie ešte silnejšej bomby. Po tom, čo prvá vodíková bomba explodovala 1. novembra 1952, stal sa z prísneho antikomunistu prominentný obhajca novej zázračnej zbrane. Ako prezidentov poradca razantne podporoval jadrové pokusy a vzpieral sa všetkým zmluvám o kontrole zbrojenia so Sovietskym zväzom - od zákazu pozemských jadrových pokusov v roku 1963 až po dohodu SALT II z roka 1979. So svojím zarasteným obočím, nemecko-maďarským prízvukom a nekompromisným štýlom diskutovania sa stal pre odporcov jadrových zbraní nepriateľom číslo jeden. Pomocou atómovej sily by riešil energetické problémy a rádioaktívnym žiarením rozvíjal ľudský organizmus. V osemdesiatych rokoch nasadil Ronaldovi Reaganovi chrobáka do hlavy. S laserovými kanónmi vo vesmíre chcel úplne pokoriť Sovietsky zväz. Tridsaťdvamiliónový projekt však vybuchol. Stále sa však nevzdáva a čaká na nejakého "súceho" prezidenta, ktorého by nadchol pre svoju optimistickú štúdiu.
Autor: Spracovala mim
