Pred mítingom v dome kultúry v Ladciach vyhrávala v utorok podvečer dychovka. Nebol síce Prvý máj, ale všetci čakali na Jána Ľuptáka, podpredsedu Národnej rady SR a predsedu Združenia robotníkov Slovenska. J. Ľupták navštívil Ladce z dôvodu privatizácie miestnej cementárne. Na mítingu o privatizácii cementárne síce veľa nepovedal, ale obci prisľúbil, že bezodplatným prevodom získa päť percent akcií. Viac sa venoval propagácii vlastnej strany a jej vzťahu k rozličným oblastiam spoločenského a politického života. Dvesto poslucháčov sa dozvedelo, že počas dvoch volebných období navštívil robotnícky predseda 350 fabrík a závodov na Slovensku. Zopakoval svoju známu tézu o tom, že z peňazí a daní robotníkov inteligencia získala tituly a školy. Podľa neho si mnohí politici robili pred voľbami z robotníkov posmech. "Žlč mi včera skoro praskla, keď som sa dozvedel, čo sa deje," povedal Ján Ľupták na margo súčasnej situácie. O niektorých podnikateľoch sa vyjadril: "Dal by som ich za mreže a opýtal sa ich, ako prišli k miliardám". J. Ľupták konštatoval, že ho možno o pár dní porazí. To vraj preto, lebo "nie je možné, aby sa v bankách a na súdoch robili miliónové a miliardové podvody". Ján Ľupták zaútočil aj na našu najväčšiu banku - VÚB, a. s. Podľa neho je každý tretí úver tejto banky nedobytný. Obvinil ju, že ako ručenie prijala drahé kamene a ohodnotila ich na 100 miliónov korún, hoci ich hodnota je len jeden milión korún. Ján Ľupták, ktorý už druhýkrát nechcel kandidovať, lebo po prvom volebnom období mal už toho dosť, ale zmenil svoje rozhodnutie, ustúpil tlaku robotníkov a inžinierov, ktorí mu posielali petície, že aby len kandidoval, lebo kto sa ich zastane, keď nie on, podľa svojich slov zachránil aj niekoľko fabrík - napríklad pílu Muráň, Slavošovské papierne, Sklárne Valaská Belá. Osemdesiat percent našich politikov chce len rýchlo zbohatnúť a kašľať na všetkých. Privatizácia nepriniesla nič iné ako chudobu. Cementáreň v Ladciach musí podľa neho zostať v našich rukách, pretože budeme stavať diaľnice a byty. Ján Ľupták si vypočul aj stanovisko obce k privatizácii cementárne. Z pléna sa ozvalo, že manažment ročne berie 800 000 korún a z 280 tisíc ton predaného cementu v zahraničí preň zostáva za každú tonu jeden dolár. Diskutovalo sa aj o infraštruktúre obce. Obyvatelia upozornili, že už sedem ráz žiadali o dotáciu na vodovod. Ján Ľupták skonštatoval, že treba vziať žiadosť do Bratislavy a "vytrieť ňou Zlochovi zadok".