Fond národného majetku SR pokračuje v predajoch podnikov, ktoré boli pôvodne určené do kupónovej privatizácie. Na prvý pohľad by si človek povedal - nič zvláštne. Zmenila sa koncepcia privatizácie, nič zvláštne sa nedeje. Môže Prezídium Fondu národného majetku SR, alebo nemôže meniť pôvodné rozhodnutia o privatizácii. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku považuje prijatú analýzu a prípravu II. vlny za dôvody, na ktorých základe je možné zmeniť rozhodnutie predchádzajúcej vlády. A to aj napriek tomu, že nie je známy autor ani obsah analýzy. Podľa názoru legislatívneho odboru ministerstva existujúcu medzeru v zákone je možné prekryť právnou analógiou. Neprekáža mu to, že použitie právnej analógie by znamenalo porušenie Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 152 Ústavy SR sa však musí výklad a uplatňovanie zákonov uskutočňovať v súlade s ústavou. Platná zákonná úprava však nepredpokladá, že by ministerstvo mohlo zmeniť rozhodnutie o privatizácii. Ak FNM SR predáva niečo, čo malo byť predané (prevedené) za investičné kupóny, koná tak vlastne v rozpore s Ústavou SR. Práve preto Výbor na obranu práv majiteľov investičných kupónov systematicky podáva podnety na určenie neplatnosti prevodov vlastníctva. Ak podľa názoru Výboru na obranu práv majiteľov investičných kupónov uzatvoril FNM SR kúpnu zmluvu na privatizovaný majetok v rozpore s platným (a teda nezameniteľným) rozhodnutím o privatizácii, postupoval v rozpore s platným právom. Majitelia podnikov alebo akcií, ktoré im predal FNM SR v rozpore s platným právom, by si mali uvedomiť, že existencia kúpno-predajnej zmluvy neznamená jej platnosť. Naše súdnictvo sa však nedočká len takýchto podaní. Už niekoľko desiatok podaní je na Ústavnom súde SR. Týkajú sa kauzy Sporofond. Najvyšší súd sa čoskoro dočká aj hromadnej žaloby podielnikov Sporofondu. Ako vraví Henry David Thoreau, vlády sú dôkazom toho, ako úspešne môže byť podvedený človek alebo donútený podvádzať svojich blížnych v prospech týchto vlád.