Nie je to zrejme náhoda, že práve vo štvrtok bol odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a falšovanie dokumentov a vzápätí vypovedaný z Číny Američan čínskeho pôvodu a obranca ľudských práv Harry Wu. Vypovedanie odsúdeného Wua možno považovať za "gesto dobrej vôle" Pekingu pred nadchádzajúcimi rozhovormi s vplyvným americkým diplomatom. Zadržanie Harryho Wua totiž vyvolalo politickú krízu v americko-čínskych vzťahoch. Bojovníci za ľudské práva v súvislosti s jeho väznením dokonca vyzvali manželku amerického prezidenta Hillary Clintonovú, aby odmietla účasť na Svetovej konferencii žien, ktorá sa má konať 4. septembra v Pekingu. Mimochodom, podľa agentúrnych správ má Tarnoff hovoriť s čínskymi predstaviteľmi aj o prípadnej účasti manželky amerického prezidenta na spomínanej konferencii. Takže dohady o tom, že Čína sa pokúsi vymeniť Harryho Wua za prísľub účasti Hillary Clintonovej na konferencii, asi neboli iba špekuláciami.
Harry Wu však nie je jedinou príčinou ochladnutnia americko-čínskych vzťahov. V júni tohto roka sa vzájomné vzťahy zhoršili po tom, čo USA obvinili Čínu, že dodala Iránu technológiu na výrobu rakiet a že predala Pakistanu balistické rakety stredného doletu, ktoré môžu slúžiť ako nosiče jadrových zbraní. Začiatkom augusta Čína obvinila z vyzvedačskej činnosti a vzápätí vyhostila dvoch amerických dôstojníkov - diplomatov. Ďalšie "mínusové body" si Čína pripísala dvoma jadrovými skúškami, ktoré uskutočnila v máji a v auguste tohto roka. Na Clintonovu nedávnu výzvu na úplný zákaz skúšok jadrových zbraní tak Čína reagovala nielen slovami, ale aj skutkami.
Niečo o súčasnom stave americko-čínskych vzťahoch hovorí aj samotný fakt, že Tarnoff je najvyšším americkým predstaviteľom, ktorý pricestoval do Číny odvtedy, čo v júni tchajwanský prezident Li Teng-chuej pobudol súkromne v Spojených štátoch. Liova návšteva vzbudila v Pekingu vlnu nevôle a spôsobila skutočnú krízu v americko-čínskych vzťahoch. Totiž, aj keď na Tchaj-wane vládne samostatná vláda, Peking považuje Tchaj-wan iba za vzbúrenú provinciu a snaží sa ho izolovať v medzinárodných vzťahoch. Preto s nevôľou hľadí na "dovolenkovú diplomaciu", teda na súkromné cesty tchajwanských predstaviteľov po svete. Na spomínanú Liovu cestu Čína reagovala svojsky - "skúšobným" odpaľovaním rakiet do mora severne od Tchaj-wanu a námornými manévrami 150 km od pobrežia tohto ostrova, čo možno považovať za evidentnú demonštráciu sily. Snaha Ťiang Ce-mina, stojaceho na čele čínskej komunistickej strany, vydávať sa za osloboditeľa Tchaj-wanu, a tak si vybudovať doma väčšiu popularitu, sa však nestretáva s veľkým pochopením vo Washingtone, pre ktorý je Tchaj-wan dlhoročným obchodným partnerom, a napriek tomu, že spolu nemajú nadviazané oficiálne diplomatické styky, aj spojencom.
Pokiaľ ide o hlavný program Tarnoffovej návštevy Pekingu, nepochybne ním bude stretnutie s čínskym ministrom zahraničia Čchien Čchi-čchenom a jeho námestníkom Li Čao-singom. Ťažiskom rokovania bude práve otázka Tchaj-wanu a možnosť stretnutia amerického prezidenta Billa Clintona s čínskym prezidentom Ťiang Ce-minom v októbri v USA. Predovšetkým na stretnutí na najvyššej úrovni mimoriadne záleží čínskym predstaviteľom. Nie je preto prekvapujúce, že majú eminentný záujem o účasť prvej dámy USA na septembrovej konferencii v Pekingu, čo by mohlo otvoriť cestu k stretnutiu obidvoch prezidentov.
Autor: IVAN KUHN (Autor je stálym
