Petr Jákl, dlhoročný reprezentant v jude, 13-násobný majster republiky, akademický majster Európy, bronzový z akademických MS v jude, už 30 rokov sa venuje kaskadérstvu. Podieľal sa na viac ako 300 filmových projektoch, stvárnil postavy aj v amerických veľkofilmoch (Most pri Remagene). Je aj producentom, hercom a scenáristom. Podľa jeho námetu a scenára bol nakrútený celovečerný film, prednedávnom uvedený aj v našich kinách - Cesta peklom v réžii Martina Hollého.
# Ako vás objavili pre film?
"Mali sme stretnutie reprezentantov v jude. Bolo to pred tridsiatimi rokmi. Prišli tam novinári a hľadali človeka, ktorý vie dobre padať zo schodov. Ja som to zvládol a odvtedy ma začali obsadzovať do rôznych filmov. Musím poznamenať, že kvôli mojej fyziognómii mi prischla úloha SS-áka. A tak sa zo mňa stal kaskadér. Potom sa pri Barrandove vytvorila profesionálna skupina kaskadérov, a keďže sme mali vo svete dobrý zvuk, prejavili o nás záujem aj Američania."
# Ako prežívate dni tesne pred nakrúcaním?
"Vtedy sa človek snaží zbaviť pocitu, že o tri dni niečo robí. Snaží sa od toho odosobniť, myslieť na niečo iné. Najhorší je však deň tesne pred nakrúcaním, keď idem spať. Vtedy si potom vážim každej maličkosti. Napríklad, keď si čistím zuby, hovorím si - keby som si ich mohol aj zajtra takto čistiť. To by bolo pre mňa najväčšie zadosťučinenie."
# Ako je to "na pľaci"?
"Vtedy nasleduje okamih, keď sa v kostymérni obliekate, maskujete a idete do akcie. To je na tom to najdramatickejšie. Vtedy kolektív filmárov vie, že akékoľvek vtipy by neboli namieste. Najbližším svedkom môjho vypätia sú práve maskérky. Spomenul by som jednu udalosť, ktorá mi utkvela v pamäti. Keď som sa pripravoval do akcie, v ktorej budem horieť, pripravovala ma jedna mladá maskérka. Bezprostredne predtým ku mne pristúpila a začala mi čistiť chlopňu na kostýme. Vyjadrila tým vzťah ku mne a veľmi mi tým pomohla."
# Koľkokrát ste v akcii horeli?
"Horel som častokrát. My tomu nepripisujeme až také nebezpečenstvo. Scéna je totiž dokonale zabezpečená požiarnikmi a lekármi. Dĺžku akcie určuje vždy kaskadér. Keďže chce, aby bol efekt čo najlepší, snaží sa horieť čo najdlhšie. Sám musí vystihnúť okamih priameho ohrozenia. Po dohode s režisérom, kameramanom a požiarnikmi potom zareve a prestane sa nakrúcať. Raz sa nám stalo, že som bol `na pľaci' práve v tom najlepšom a požiarnik-kaskadér, ktorý ma mal hasiť, sa mierne napil a zaspal. Zrazu sa prebudil, zobral hadicu a začal ma hasiť. Keď zbadal, čo vyviedol, dal sa pred režisérom na útek."
# S akým pocitom nastupujete na scénu, o ktorej viete, že v nej pôjde o život?
"Pocit je to v každom prípade nepríjemný. Psychické vypätie pred takou scénou je veľmi podobné vrcholovému výkonu športovca na olympijských hrách."
# Ako sa vám pracovalo na filme Cesta peklom?
"Musím povedať, že pri písaní toho scenára ma zo začiatku veľmi zväzovala skutočnosť, že som všetko už prežil v reále a hlavným aktérom som bol ja. Vedel som, ako sa to bude nakrúcať, a znova to opísať, napísať podľa toho scenár mi robilo problémy. Po mnohých mesiacoch som si uvedomil, že sa od toho musím celkom oslobodiť, zabudnúť na seba a písať s nadhľadom."
# Čo všetko musí kaskadér v živote zvládnuť?
"Samotný život zvládnuť je ťažké. Aj moja profesia je súčasťou života a priamo z neho vychádza. Musím podotknúť, že mnohé iné profesie sú rovnako ťažké, ak nie ťažšie, pretože napríklad taký lekár musí rozhodovať o druhom živote a ja len o tom vlastnom."
# Aké dôležité sú vo vašej profesii medziľudské vzťahy?
"V mojej profesii ich kladiem na prvé miesto. Keď idem do akcie, viem, že sa musím spoľahnúť len na ne. Kolega-kaskadér urobí všetko pre to, aby zabránil nešťastiu. Práve v minulosti sa nám stalo, že sa náš kamarát zabil. Vedenie produkcie totiž nedovolilo, aby auto, s ktorým bolo treba urobiť krkolomný kúsok, riadil kaskadér. Riadil ho obyčajný vodič, ktorý jazdil v kameňolome. Keďže prvýkrát stál pred kamerou, nezvládol riadenie, strhol volant a prešiel kaskadéra prednými aj zadnými kolesami. Z tohto si samozrejme beriem poučenie."
# Aké vidíte posolstvo pre diváka pri stvárňovaní smrti?
"Je dôležité, aby protagonista, ktorý má zobraziť tento opak života, svojím výkonom dal najavo, ako je zbytočné zomierať, aká je smrť strašná. Mojou úlohou je za určitých okolností šokovať divákov, aby hrôzou vstávali zo sedadiel a zatvárali oči. Na druhej strane ma mrzí, že niektorí režiséri z týchto vážnych vecí urobili frašku."
# Beriete smrť ako súčasť svojho života?
"Áno, beriem to tak."
Autor: IVETA SITKOVÁ
