Prvý ročník dvojročného postgraduálneho štúdia so zameraním na získanie titulu master študuje na najstaršej a najvýznamenjšej súkromnej univerzite v Japonsku - Keio University v Tokiu -naša čitateľka Iveta Mozsnyáková z Bratislavy, absolventka Obchodnej fakulty bratislavskej Ekonomickej univerzity. Počas letných prázdnin (ktoré sčasti trávi na Slovensku) sa s nami podelila o svoje skúsenosti zo systému fungovania japonských vysokých škôl, ale i s problémami, ktoré treba prekonať pri adaptácii na japonské problémy. Do Japonska sa dostala konkurzom v SAIA na štipendium japonskej vlády Monbusho. Podobnú príležitosť momentálne využíva niekoľko Slovákov, ich počet je však menší ako počet ponúkaných štipendií, čo je ovplyvnené tým, že málo slovenských záujemcov predložilo kvalitné študijné návrhy.
NAJDÔLEŽITEJŠÍ JE HUMANWARE
Japonci vo svojom pracovnom živote definujú niekoľko podstatných prvkov fungovania systému a spoločnosti: hardware, software a humanware. Ľudské zdroje alebo ľudský potenciál je pre nich najdôležitejší. Ich výchova sa začína v rodine, pri ich rozvoji však neodmysliteľnú úlohu tvorí rovnako škola. Vysoké školy sú štátne aj súkromné. Na oboch typoch sú kvalifikovaní pedagógovia, ktorí obyčajne absolvovali niekoľkoročné štúdium v USA alebo v Európe. Aj v Japonsku sa nájdu nielen usilovní študenti, ale aj takí, čo sú voči sebe menej nároční. Všetci však vedia, že úspešné štúdium im zaručuje ďalšiu perspektívu v pracovnom živote. Vysoké školy v Japonsku sú rozdelené do niekoľkých stupňov: niekoľko elitných (napr. Tokyo University, Keio University), univerzity s vynikajúcimi výskumnými výsledkami len v niektorých odboroch a univerzity lokalizované mimo hlavných centier Japonska. Hierarchia absolvovanej univerzity sa premieta aj do hierarchie firiem. Svetoznáme japonské firmy prijímajú iba elitu.
ADAPTÁCIA 9 AŽ 18 MESIACOV
Prispôsobovanie sa novému prostrediu a novej forme štúdia je individuálne. Japonsko má pre našinca príchuť exotickej krajiny. Náboženstvo, kultúra včítane písma, myslenie ľudí, systém fungovania spoločnosti a komunikácia sú založené na odlišných princípoch. A preto aj adaptácia na nové prostredie si vyžaduje dlhší čas - v priemere od 9 mesiacov do jeden a pol roka - a odlišný prístup.
Niekoľko užitočných rád:
# Určte si priority vášho štúdia. Mladý človek sa často stretáva s problémom a do určitej miery aj donútením prostredia zamerať sa v prvom rade na štúdium japončiny (asi mesiac mi trvalo, kým som sa naučila orientovať napr. v rôznych typoch vlakov). Japončina ako nástroj komunikácie je veľmi dôležitá. V každodennom živote priam neodmysliteľná. Avšak na vysokých školách sa dá komunikovať aj v angličtine, niektorí profesori angličtinu dokonca uprednostňujú. Potrebnú študijnú literatúru v 90 % nájdete aj v angličtine aj v japončine.
# Uprednostňujte pozitívny prístup k riešeniu problémov. Hľadajte príčiny svojej deprimácie a snažte sa ich riešiť s prostredím, v ktorom sa pohybujete. Individuálne riešenie problémov sa v japonskej spoločnosti vymyká zvyklostiam a tradíciám. Cestovanie dve hodiny do školy a zo školy nie je zriedkavosťou. Skúste si prečítať zaujímavú knižku, ktorou sa dá odreagovať. Alebo neviete nájsť pšeničnú múku. Hľadajte obal s dvoma srdiečkami.
# Nezabúdajte na vlastnú motiváciu. V Japonsku sa kultúrnemu šoku nepochopenia zo strany študentov alebo profesora a začleňovaniu do určitej skupiny ľudí jednoducho nevyhnete. Berte to ako súčasť spoločnosti, v ktorej žijete, a myslite pritom na svoj vlastný cieľ, ktorý štúdiom sledujete. Napr. prvých šesť mesiacov sa so mnou nerozprávali japonskí chlapci. Neskôr sa priznali, že mali strach. Ich ostýchavosť pramení z rozdielnej výchovy chlapcov a dievčat v rodine.
# Preberte zodpovednosť za vlastné vzdelanie. Určte si dopredu svoj pravidelný denný režim a učte sa sebadisciplíne. Len pri náročnom pracovnom tempe je možné prekonať bariéru jazykovú, kultúrnu a komunikačnú.
# Komunikujte a vytvárajte si nové vzťahy. Japonský výraz "kone" znamená z angličtiny connections a pokladá sa za jeden z princípov jap-manažmentu. A ja musím skonštatovať, že bez odporúčania od určitého človeka a vlastnej vizitky, ktorá jasne definuje vašu firmu a postavenie v nej (vrátane univerzít), vás akýkoľvek Japonec prijme s veľkou nedôverou. Pri rozhovoroch sa však nezabudnite vypytovať a pozorovať reakcie. Trpezlivosť je však na mieste. Podstatu veci sa často dozviete až na tretí alebo štvrtý raz. Jednoducho, najprv si musíte získať dôveru a vytvoriť svoje vlastné "kone". Nezabúdajte tiež na tzv. "bielu komunitu". Rozptýli vás a dodá novú energiu. Knižka "Networking in Tokyo" tiež zaručene pomôže.
# Skúste neposudzovať. Každá spoločnosť má vytvorené určité pravidlá, ktorým je potrebné sa do určitej miery prispôsobiť. Aj keď tieto pravidlá môžu byť kultúrne odlišné, neodsudzujte ich ako zlé!
# Vytvorte si určité návyky, ktoré vám pomôžu pozorovať zmenu vo vlastnom myslení a vnímaní okolitého prostredia. Píšte si napr. svoj denník alebo čítajte knihy s poznámkovým blokom v ruke alebo jednoducho začnite behať. Návšteva divadelných predstavení alebo japonského umenia tiež nie je na škodu.
Na záver ešte jedna poznámka. Nech človek študuje kdekoľvek, prežije v danej krajine určitú časť svojho života. Nezabúdajte pritom žiť! V budúcnosti sa vám to niekoľkonásobne vráti. Už nebudete konfrontovať, posudzovať, prípadne zanevierať, nájdete a spoznáte seba samého a svoj individuálny prístup k životu a jeho nástrahám. Šťastný a úspešný život je výsledkom nášho úsilia, nie nášho okolia.
Autor: IVETA MOZSNYÁKOVÁ Študentka Kei
