ZÁHREB/SARAJEVO (ČTK, TASR) - Chorvátsko včera skoro ráno prikročilo k splneniu svojej hrozby, že dobyje chorvátske územia kontrolované od roku 1991 krajinskými Srbmi späť silou, ak sa to nepodarí dosiahnuť mierovou cestou, a začalo rozsiahly útok proti južnej časti samozvanej Republiky srbskej Krajiny (RSK) a jej správnemu stredisku Knin. K útoku dochádza tri mesiace po tom, čo chorvátska armáda pri bleskovej operácii obsadila územie západnej Slavónie obývanej Srbmi a patriacej rovnako do RSK.

Včerajšiu vojenskú operáciu Záhreb zdôvodnil tým, že sa už ďalej nedá odkladať konečné riešenie tohto štyri roky trvajúceho problému, zvlášť potom, čo krajinskí Srbi opäť vo štvrtok na rokovaniach v Ženeve jednoznačne odmietli uznať autoritu Záhrebu.

(Pokračovanie na 7. strane)

Chorvátska ofenzíva, do ktorej sú zapojené obrnené vozy, tanky, delostrelectvo a letectvo, sa podľa zdrojov OSN sústredila zrejme na tri sektory: sektor Knin, bašty krajinských Srbov, sektor Karlovac (asi 60 km južne od Záhrebu) a sektor Sunje (západne od Karlovaca).

Podľa jedného hovorcu OSN je podstatou terajšej chorvátskej stratégie skôr rozbiť srbskú Krajinu na malé kúsky tým, že sa zmocní hlavných cestných ťahov, než násilím obsadiť celé územie kontrolované Srbmi, ktoré dnes zahrňuje okolo 17 percent. Podľa spomínaného hovorcu by celá operácia nemala trvať dlhšie ako 96 hodín, pretože ju Chorváti budú chcieť ukončiť skôr, než stačí Bezpečnostná rada zasadnúť a odsúdiť ju.

začiatok chorvátskeho útoku úspešný

ZÁHREB - Podľa vyhlásenia chorvátskeho ministerstva obrany, z ktorého cituje agentúra HINA, sa chorvátskej armáde podarilo počas prvých hodin ofenzívy obsadiť tridsať strategických bodov. Armáda obsadila aj dve dôležité mestá - Petrinju a Obrovac, osídlené prevažne Srbmi. Chorvátske letectvo zničilo srbský radarový systém neďaleko Karlovacu. "Chorvátska armáda začala vojenskú a policajnú akciu, aby oslobodila oblasť Kninu, Gračaca, Lapača, Korenice, Slunje, Gliny, Dvoru a Petrinje, ktoré ležia južne od Záhrebu," uvádza agentúra HINA.

Najsilnejší útok je sústredený na správne stredisko Knin a jedinú vojenskú základňu Krajiny v Ubdine, ležiacu asi 40 km južne od bihačskej enklávy v susednej Bosne,a na mesto Gračac (severozápadne od Kninu). Na Knin dopoludnia dopadal každých 10 - 15 sekúnd delostrelecký granát a neskôr sa mesto ocitlo v plameňoch. Krátko popoludní agentúry informovali, že Chorvátska armáda je už iba 2 kilometre od Kninu. Rozhlas bosnianskych Srbov v Pale v tejto súvislosti informoval o "veľkom počte" mŕtvych a zranených v Knine.

Krajinski Srbi zatiaľ nevyhoveli výzve chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana, aby zložili zbrane výmenou za amnestiu, a na odvetu zaútočili na niekoľko veľkých chorvátskych miest. Podľa chorvátskeho rozhlasu od piatej hodinny rannej sú ostreľované chorvátske mestá. Šibenik, Sisak, Karlovac, Gostic, Ogulin, Otočac, Sunja, Novska, Topusko, Medak a Duborovník v južnej časti krajiny. Vo všetkých mestách bol vyhlásený všeobecný poplach.

Veliteľ armády krajinských Srbov Mile Mrkšic požiadal vedelenie OSN v Záhrebe, aby zastavilo chorvátsku ofenzívu, a vyslovil nádej, že snáď ešte nie je príliš neskoro, aby OSN reagovalo a agresiu zastavilo. Vedenie RSK sa obrátilo aj na svetové spoločenstvo a varovalo, že pokiaľ nebude chorvátsky útok zastavený, prídu o život tisíce ľudí.

Bojové akcie medzi znepriatelenými stranami sa odohrávajú tiež v v blízkosti kontrolných stanovíšť vojakov OSN v zóne separácie oddeľujúcej krajinských Srbov a Chorvátov. Agentúry zatiaľ nepriniesli konkrétne správy o civilných alebo vojenských obetiach na životoch, ale chorvátsku ofenzívu zaplatil životom už jeden dánsky vojak OSN a pri ostreľovaní pozorovateľského stanovišťa OSN na srbsko-chorvátskej línii boli včera ráno zranení dvaja poľskí vojaci OSN.

Ochranné sily OSN v Chorvátsku možno požiadajú o podporu vzdušných síl NATO po tom, ako chorvátski vojaci úmyselne zabili dánskeho príslušníka mierových síl počas postupu vládnej armáde proti Republike srbská Krajina. "Uvažujeme o leteckej podpore NATO na ochranu svojich vojakov," vyhlásil generál Bertrand Janvier veliteľ ochranných síl OSN v bývalej Juhoslávii na tlačovej konferencii v Záhrebe.

Chorvátsky rozhlas vysiela od rána výzvu prezidenta Tudjmana krajinským Srbom, aby zložili zbrane. Výmenou im sľubuje amnestiu. "Vyzývam chorvátskych občanov srbskej národnosti, ktorí sa nezúčastnili na povstaní proti Záhrebu, aby zostali doma a čakali na príchod chorvátskych oficiálnych zástupcov. Nemusia sa obávať o svoje životy, ani o svoje domovy," uvádza sa vo výzve. "Chorvátsky štát bol donútený podniknúť vojenské kroky v záujme opätovného začlenenia okupovaných území, keď všetky pokusy o mierovú reintegráciu, vrátane štvrtkových chorvátsko-srbských rokovaní v Ženeve, stroskotali. Boli sme prinútení prijať toto rozhodnutie, aby sme ukončili 4 roky trvajúce bezvýsledné rokovania a zabezpečili návrat utečencov (chorvátskych) do ich domovov," vysvetľuje vo výzve Tudjman.

zbrane sú zo ZÁSOB

BÝVALEJ JUHOSLÁVIE

LONDÝN - Sily znepriatelených strán vo vojenskom konflikte medzi Chorvátskom a krajinskými Srbmi nie sú ani zďaleka vyrovnané. Podľa odhadov zverejnených Medzinárodným ústavom pre strategické štúdie (IISS) v Londýne disponuje chorvátska strana asi 105 000 aktívnymi vojakmi, 180 000 záložníkmi a domobranou v sile 10 000 mužov. Ozbrojené sily Republiky srbská Krajina naproti tomu odhadujú len na 50 000 vojakov. Vyzbrojenie vojenských síl na oboch stranách z veľkej časti pochádza zo zásob bývalej Juhoslávie. Chorváti majú asi 180 tankov a 90 obrnených vozidiel, delostrelectvo disponuje okrem rôznej inej techniky najmenej 70 húfnicami rôznych kalibrov, pochádzajúcich z exjuhoslovanských arzenálov, protileteckými delami, raketami zem-vzduch, mínometmi a odpaľovacími zariadeniami pre rakety. Relatívne malé chorvátske letectvo vlastní viac než 20 bojových lietadiel, hlavne typu MIG-21 z bývalého Sovietskeho zväzu, a 15 vrtuľníkov Mi-8 a Mi-24, odhaduje IISS. Krajinskí Srbi môžu do bojov nasadiť asi 250 tankov (predovšetkým sovietske T-34 a T-55) a približne 100 obrnených vozidiel.

PREKVAPUJÚCE ODSTÚPENIE PREMIÉRA SILAJDŽIČA

SARAJEVO - Bosniansky priemiér Haris Silajdžič v noci navčera odstúpil, keď demisiu ponúkol parlamentu a prezident Alija Izetbegovič ju bez veľkého otáľania prijal.

Premiér opustil svoj post, i keď parlament jeho žiadosť ešte neprerokoval. Na rad sa dostane až pri nasledujúcej schôdzi. Reakciu parlamentu nemožno odhadnúť, najmä keď bosniansky rozhlas hlásil, že poslanci boli Silajdžičovým vyhlásením "veľmi prekvanení".Silajdžič bol premiérom Bosny od novembra 1993. Podľa niektorých prameňov je jeho rozhodnutie zamerané na to, aby prinútil parlament i vládu a zároveň, aby sa rozhodli medzi ním a ministrom zahraničných vecí Muhammadom Šačirbejom.

REAKCIE NA CHORVATSKO - KRAJINSKY KONFLIKT

ZÁHREB - Mierový sprostredkovateľ Európskej únie Carl Bildt včera bez akýchkoľvek diplomatických kľučiek neobvykle ostro odsúdil chorvátsku ofenzívu proti srbskej Krajine a súčasne naznačil, že chorvátsky prezident Franjo Tudjman by mohol byť obvinený z vojnových zločinov. Vo svojom vyhlásení zdôraznil, že chorvátska ofenzíva musí byť čo najskôr odsúdená. Upozornil, že chorvátsky útok sa uskutočnil krátko po začatí rozhovorov, na ktorých krajinskí Srbi prejavili ochotu na zásadné ústupky.

PHNOMPENH - Americký minister zahraničných vecí Warren Christopher včera vylúčil akúkoľvek americkú podporu chorvátskej ofenzíve proti krajinským Srbom a vyzval obe strany, aby sa vrátili za rokovací stôl. Absencia oficiálneho stanoviska Washingtonu sa v žiadnom prípade nedá stotožňovať s tichým súhlasom Spojených štátov, vyhlásil šéf americkej diplomacie na tlačovej konferencii v hlavnom meste Kambodže. Warren Christopher sa odmietol vyjadriť k celkovej situácii v Chorvátsku do tej doby, pokiaľ sa neoboznámi s podrobnosťami, pripomenul však štvrtkové vyhlásenie prezidenta Billa Clintona, podľa ktorého Washington veľmi dobre chápe snahu Záhrebu vymaniť enklávu Bihač zo srbského zovretia.

ŽENEVA - Podľa posledných informácií mierový sprostredkovateľ OSN pre bývalú Juhosláviu Thorvald Stoltenberg včera po mimoriadnej schôdzi svojich poradcov, ktorí rozhodovali o tom, aké ďalšie kroky podniknú v chorvatsko-krajinskej kríze, napokon odcestoval do Záhrebu v snahe zastaviť vojnu medzi Chorvátmi a krajinskými Srbmi.

Autor: TASR