osťou a v poslednom čase najmä so skinheadskými útokmi. Nevedia pochopiť, ako je to napríklad možné, že skíni majú v Žiari pravidelne každé dva týždne zábavu, na ktorú chodia ozbrojení a so svojimi vlajkami, že po meste vykrikujú Heil Hitler! a Cigáni do plynu! - a demokracia je bezmocná. Žiaľ, nie veľmi pocítili aj druhú stranu normálnej vyspelej demokracie: spolupatričnosť slušných občanov, ktorí v podobných prípadoch, ako sa stal v Žiari, prejavia nielen súcit s postihnutými, ale najmä ostrý nesúhlas s útočníkmi. Na Slovensku však táto spolupatričnosť nefunguje. Nik z najvyšších predstaviteľov vlády v prvé dni po tragédii neprišiel do Žiaru, neposkytol jednoznačné vyhlásenie, čo sa bude robiť proti skinheadským vyčínaniam. (Inšpiráciu možno čerpať aj v Českej republike, kde prijali rázne opatrenia.) Zatiaľ to vyzerá tak, že na Slovensku sa proti skinheadskej filozofii postavili len Rómovia a zopár aktivistov na ochranu ľudských práv. V Žiari nad Hronom sa situácia zosypala na hlavu primátorovi - na stredajšie stretnutie s Rómami sa totiž na žiarsky úrad nedostavil žiadny poslanec, žiadny zástupca súdnej moci, nik z ministerstva vnútra či úradu vlády. Nie div, že horkokrvnejší Rómovia hovoria o tom, že sa začnú systematicky vyzbrojovať, a to aj strelnými zbraňami. Rozumnejší zástupcovia Rómov hovoria o pokojnejšej ceste - zriadení rómskej samosprávy, sformulovaní požiadaviek Rómov týkajúcich sa ich bezpečnosti - a budú trvať na tom, aby sa skinheadské hnutie verejne označilo za protizákonné. Zatiaľ aj v Žiari nad Hronom, odkiaľ sa má po celom Slovensku šíriť protiskinheadská iniciatíva, prevládli medzi Rómami pokojnejšie a rozumnejšie hlasy volajúce po zákonnom postupe proti vinníkom. Ak sa však "demokracia" ukáže ako prislabá na zastavenie skinheadskej vlny, Rómovia nebudú len vzývať zlaté komunistické časy, ale začnú sa brániť sami - a to aj systémom "smrť za smrť". Demokratické mechanizmy sa preto musia teraz rozkrútiť na "plné obrátky".