Konečne sa mal aj najvyšší americký veliteľ v Pacifiku MacArthur dozvedieť o existencii revolučnej zbrane.
Spaatz zvinul dokument a založil ho do aktovky.
"Páni," obrátil sa na prítomných, "prebiehajú vaše prípravy podľa plánovaného rozvrhu?"
Muži okolo stola prikývli.Parsons potom prečítal memorandum, ktoré práve dostal od Oppenheimera z Los Alamos.
Podľa skúšky v Alamogorde Oppenheimer vyrátal, že uvoľnená energia bomby, ktorá má byť zhodená na Japonsko, bude čosi medzi dvanástimi až dvadsiatimi tisícmi ton TNT a účinok žiaru bude ekvivalentný k ôsmim až pätnástim tisícom ton TNT.
Na dosiahnutie tohto účinku by bolo treba takmer dvetisíc letúňov B-29 plne naložených konvenčnou vysoko explozívnou výbušninou. Tibbets, ktorý už takmer rok pracoval na projekte Manhattan, pokladal aj teraz toto pomyslenie za také, ktoré "vzbudzuje úctu".
Vari to isté pociťoval Oppeinheimer, keď písal svoju správu Parsonsovi. Uvádzalo sa v nej, že bomba bude pripravená na výbuch vo výške 1850 stôp nad cieľovým mestom. Ďalej správa pokračovala:
"Neočakáva sa, že by rádioaktívny spad dosiahol zem. Jas ohnivej gule bude dlhší a intenzívnejší ako v Alamogorde, pretože nebude zmiešaný s prachom. Viditeľná žiara po výbuchu bude ešte pozoruhodnejšia. Smrteľná dávka radiácie z bomby ako takej však povrch zasiahne."
Oppenheimer uzavrel memorandum slovami: "Veľa šťastia"!
Na porade v LeMayovej pracovni sa účastníci dohodli na zavedení ďalších dvoch krycích názvov. LeMay mal byť pre budúcnosť známy ako Cannon. Generál Farrel prichádzajúci na Gum ako najvyšší predstaviteľ projektu Manhattan na Marianách, bude Scale. Keď sa Tibbets vracal na Tinian s Parsonsom, ktorého krycie meno bolo Judge, uvažoval, že keby si on sám mal zvoliť pseudonym, chcel by byť Justice.
5. augusta
O 15.30 sa okolo atmómovej bomby, už uloženej na vozíku, zhromaždila skupina vedcov, vojenských policajtov a bezpečnostných agentov. Na znamenie majora Uannu, ktorý bombu predtým starostlivo prikryl plachtou, vozík pripojili k traktoru a náklad pomaly a s doprovodom odviezli z technickej oblasti.
Ako vozík so strážami prechádzal pol míle po asfalte k Enole Gay, niektorým pozorovateľom to pripomínalo vojenský pohreb. Zbraň vysunuli do bombovnice a zavesili na špeciálny hák. Potom sa pätnásť stôp dlhé dvierka bombovnice zabuchli.
Do štartu ostávalo niečo viac ako desať hodín.
O 16.15 oficiálny fotograf skupiny vyfotografoval Tibbetsa, Ferebeeho a van Kirka spolu s Lewisom a celou kmeňovou posádkou Enoly Gay pred veliteľstvom 509. zmiešanej skupiny. Nálada bola dobrá, viedli sa žarty o tom, že Caron odmieta sňať baseballovú čiapku. Po fotografovovaní sa Lewis spolu so zvyškom posádky rozhodli, že si zájdu prezrieť svoj bombardér.
Pri Enole Gay ich zastavili vojenskí policajti. Sklamaný, ale ešte stále žoviálny Lewis, obchádzal B-29.
Odrazu, ako spomína Caron, zreval:
"Čo, do čertovej matere, robí na mojej mašine toto?"
Pilot a členovia posádky civeli na nápis ENOLA GAY.
Lewis, ako neskôr pripustil, bol "veľmi zúrivý". Zavolal som dôstojníka, ktorý mal na starosti údržbu a pýtam sa ho - kto to tam napísal? Odmietol odpovedať. Povedal som mu: Fajn, ale chcem, aby to zmizlo. Zavolajte svojich chlapov a odstráňte ten nápis! Namietal, vraj nemôže. Ja vravím, čo to, do čerta, tárate? Kto vám dovolil napísať to tam? On odvetil, že plukovník Tibbets.
Lewis šiel naspäť na veliteľstvo skupiny, vrútil sa priamo do Tibbetsovej kancelárie.
O tom, čo sa dialo potom, sa správy rozchádzajú. Podľa Lewisovej verzie "Tibbets tušil, prečo tam idem. Hovorím, plukovník, vy ste rozkázali, aby na moje lietadlo namaľovali nejaké meno? A on povedal: Ja som myslel, Bob, že nebudeš mať námietky. Mal som dojem, že bol v rozpakoch."
Tibbets tvrdil, že bol všeličo, len nie v rozpakoch. Kým pomenoval bombardér po svojej matke, radil sa s Ferebeem, s Van Kirkom a s Duzenburym. Nikto z nich nič nenamietal. S Lewisom o tom nehovoril, "pretože mi bolo ľahostajné, či to Bobovi prekáža, alebo nie".
Päťdesiat míľ od mosta Aioi letela vo výške 30 800 stôp Enola Gay sledovaná z malého odstupu oboma prieskumnými letúňmi. Van Kirk požiadal Tibbetsa o drobnú opravu kurzu.
O 8.05 van Kirk oznámil: "k cieľovému bodu desať minút".
Vo svojej tesnej zadnej veži sa Bob Caron snažil navliecť si nepriestrelnú vestu. Prekážali mu guľomety a nemotorná kamera, ktorú dostal pred odletom. Nechal to tak a vestu hodil na podlahu.
Beser sledoval frekvencie nepriateľských stíhačiek. Nezaznamenal však nijaký hovor. Stiborik bol prilepený k svojmu rádiolokátoru. Shumard vyzeral zo svojej bočnej veže nepriateľské letúne.
Ferebee sa pohodlne usadil v kresle a hlavu si oprel o špeciálnu opierku bombometčíkovho hľadáčika, ktorú spolu s Tibbetsom skonštruovali pred mnohými mesiacmi vo Wandovere.
Parsons s Jeppsonom kľačali pri paneli overujúcom funkcie prístrojov v tele bomby. Všetky signálne svetielka boli zelené. Parsons vstal a strnulo sa blížil ku kabíne.
Osamotený Jeppson sa takisto zdvihol a začal si pripínať padák. Spozoroval, že Nelson s van Kirkom naňho udivene civejú. Ich padáky ostali v kúte.
Van Kirk požiadal o ďalšiu úpravu kurzu, takže Enola Gay letela kurzom 264 stupňov, nepatrne na juh od čistého západu. Letúň burácal rýchlosťou 200 míľ za hodinu vo výške 31 060 stôp.
Onedlho van Kirk po telefóne oznámil Tibbetsovi: "Východiskový bod."
Van Kirk navigoval Enolu Gay na východiskový bod presne v určenom čase, v určenej výške a stanovenej rýchlosti.
Bolo 8.12.
V Saidži, devätnásť míľ východne od Hirošimy, zachytili pozorovatelia Enolu Gay, Great Artiste a No. 91. Okamžite zakrútili kľúkou poľného telefónu vedúceho do spojovacieho uzla na Hirošimskom hrade a hlásili nepriateľský cieľ. Uzol obsluhovali dievčatá zo školy, ktoré armáda povolala ako telefonistky. Jedna z ich podrobne zapísala hlásenie a odovzdala ho do hirošimského rozhlasu. Hlásateľ si zapisoval: "Osem trinásť, šikogský vojenský okruh hlási tri veľké nepriateľské lietadlá v smere na západ od Saidža. Najvyšší poplach."
Ihneď utekal k najbližšiemu štúdiu.
Bolo práve 8.14.
Tibbets do telefónu povedal: "Nasadiť okuliare!"
Deviati z dvanástich mužov si nasadili na oči okuliare s polaroidovými sklami a ocitli sa v úplnej temnote. Len tibbets, Ferebee a Beser si ich nechali na čele, aby mohli pracovať.
Lewis pred nasadením okuliarov zaznamenal do palubného denníka: "Teraz bude krátka prestávka po dobu, počas ktorej budeme bombardovať cieľ."
Tridsať sekúnd pred plánovaným príletom Ferebee vykríkol, že má v hľadáčiku Hirošimu. Beser informoval Parsonsa, že funkciu približovacieho mechanizmu v bombe nenarúša nijaký japonský rádiolokátor.
Tibbets vydal posledný pokyn:
"Pripravte sa na prerušenie tónu - a na zákrutu."
Jednu míľu za Enolou sa v Great Artiste bombometčík Kermit Beahan pripravoval na zhodenie padákov s prístrojmi na registráciu účinkov bomby po výbuchu.
Dve míle za ním Marquardtov bombardér No. 1 dokončoval deväťdesiatstupňovú otáčku, aby mohol fotografovať.
Zvukový signál z Enoly Gay zachytili všetky tri poveternostné liteadlá,vrátane Eatherlyho, ktorý bol v tej chvíli asi 225 míľ od Hirošimy a mieril na základňu.
Zachytil ho aj McKnight na Iwodžime, stále sediaci v lietadle Top Secret. McKnight povedal Uannovi: "Čo nevidieť sa to začne."
Presne o 8.15:17 sa kryty bombovnice Enoly Gay prudko otvorili a prvá atómová bomba na svete hladko skĺzla zo svojho závesu.
Kontrolné káble sa vytrhli a prerušili zvukový signál.
Enola Gay, náhle o deväťtisíc libier ľahšia, nadskočila desať stôp do výšky.
Caron za ňou uchopil kameru, avšak oslepený temnými okuliarmi nevedel, kam ju namieriť.
Tibbets strhol Enolu Gay do strmhlavej pravotočivej zákruty.
Ferebee vykríkol: "bomba vyhodená", odtrhol oči od zameriavača a pozrel sa cez plexisklo na predku lietadla dolu.
Videl, ako bomba hladko opustila bombovnicu, ktorej dvierka sa pribuchli. Na krátky okamih sa zdalo, že pod vplyvom akejsi neviditeľnej sily ostala zavesená pod bombardérom. Až potom zachytil, že padá.
Kým nabrala rýchlosť, trochu sa kymácala. Ale potom fičala priamo dolu, tak, ako sa od nej očakávalo.
Na palube Enoly Gay si Tibbets stiahol na oči okuliare. Nevidel nič. Tak si ich dal dolu. Ferebee sa ani neobťažoval nasadiť si ich.
Enola Gay dokončovala krkolomný obrat a bola práve asi päť míľ od Ferebeeho cieľového bodu. Tibbets znovu zavolal Carona. Zadný strelec však stále nič nevidel.
Beserovi sa konečne podarilo zapnúť drôtový magnetofón. Stiborik zvýšil jas na obrazovke, aby videl aj cez okuliare. Duzenbury s rukami na plynových pákach si robil starosti, čo spraví výbuch s motormi Enoly Gay.
Jeppson počítal. Ostávalo päť sekúnd.
V tele bomby sa vo výše päťtisíc stôp nad zemou zapol barometrický spínač. Hvizd bomby prerážajúcej vzduch prerástol do burácania, ktoré však dolu nepočuli.
Presne o 8.16, štyridsaťtri sekúnd po tom, čo atómová bomba opustila Enolu Gay a preletela šesť míľ, minula o osemsto stôp most Aioi a vybuchla priamo nad Šimovou klinikou.
Autor: Gordon Thomas - Max Morgan Witts
