ch, ktoré ovzdušie v "pätnástke" už dlhšiu dobu trochu kalili.
Summit predovšetkým potvrdil, že maastrichtská zmluva o Európskej únii platí vo všetkých bodoch, a to vrátane prechodu na tretiu fázu hospodárskej a menovej únie, ktorá predpokladá zavedenie jednotnej meny. To sa stane najneskôr v roku 1999 a najskôr v roku 1997. O dátume bude rozhodnuté koncom roku 1996, aj keď prvý termín sa zdá nerealistický. Pokiaľ ide o scenár prechodu k jednotnej mene, bude o ňom rozhodnuté o pol roka na summite v Madride.
Jacques Chirac, ktorý summitu predsedal, vyhlásil, že problémom, ktorý ešte vyžaduje riešenie, je stanovenie "menového spolužitia". Ide o to, aké bude "spolužitie" krajín, ktoré budú mať v EÚ jednotnú menu, a tých, ktoré sa k nej z rôznych dôvodov nepripoja. To je podľa francúzskeho prezidenta problém, ktorý vyžaduje "vizionársky" prístup. Summit rozhodol, že bude vytvorená akási "rada múdrych", a Chirac na jej čelo navrhol svojho predchodcu v Elysejskom paláci Valéryho Giscarda d'Estaing.
Príprava medzivládnej konferencie sa podľa záverov summitu už dobre začala. Tzv. reflexná skupina, ktorá bola zriadená nedávno v Messine a v ktorej sú "osobní zástupcovia" ministrov zahraničia a predsedov Európskej komisie, má spracovať návrhy na predpokladanú revíziu maastrichtskej zmluvy. Pre pridružené krajiny, teda aj Českú republiku, stojí za zmienku, že summit uložil vypracovať nevyhnutné procedúry, aby "budúci členovia" boli o príprave medzivládnej konferencie kompletne informovaní.
Aj finančné zabezpečenie tzv. spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, o ktorom sa pred schôdzkou veľmi špekulovalo, hlavy štátov a šéfovia vlád vyriešili. Krajiny Afriky, karibskej oblasti a Tichomorie (ACP) dostanú v budúcich piatich rokoch 13,3 miliardy ECU, krajiny strednej a východnej Európy zhruba 6,7 miliardy ECU a krajiny Stredomoria asi 4,7 miliardy ECU. Pokiaľ ide o krajiny ACP, "pätnástka" bola schopná sa po tvrdých diskusiách dohodnúť len na sume, ktorá je rovnaká, ako bola v minulom období, keď EÚ bola "dvanástka". Nie je to nič skvelého, komentoval dohodu Jacques Chirac, ale je to podľa neho dôkaz, že EÚ je schopná sa vôbec dohodnúť, a tiež "ukážka" politiky malých krokov, o ktorú sa v Cannes do budúcnosti veľmi zasadzoval.
Tzv. transeurópske projekty v infraštruktúre, o ktorých sa už hovorí dva roky, boli v Cannes vyriešné úplne pragmaticky. Nebude sa čakať, kým budú zhromaždené všetky nevyhnutné finančné prostriedky na 14 prioritných akcií, ale okamžite sa začne s tými, ktoré majú mať len minimálne a začiatočné finančné krytie.
Iba čiastočne bol vyriešený len problém zriadenia Europolu. Bude síce existovať, ale do summitu, ktorý sa bude konať o rok v Taliansku, bolo odložené rozhodnutie o jurisdikcii Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Štrnásť krajín bolo pre a jedna proti, povedal na záverečnej tlačovej konferencii Jacques Chirac. Úplne otvorene dodal, že s ohľadom na obťažnú situáciu vo Veľkej Británii a problémy, ktoré má teraz John Major, by nebolo vhodné napätie ďalej vyhrocovať.
Na summite v Cannes podala Slovenská republika oficiálnu prihlášku za člena Európskej únie. Slovenský premiér ju odovzdal do rúk francúzskeho ministra zahraničia Hervé de Charetta. Ten ju zdvorilo prijal.
Vrcholnou schôdzkou v Cannes formálne vyvrcholilo polročné predsedníctvo Francúzska v orgánoch EÚ. Od 1. júla žezlo predsedajúceho do konca roka preberá Španielsko.
Autor: JOSEF FREITH
