najviac trpia obyvatelia tohto starobylého mesta, ktoré má za sebou už tri ťažké zimné obdobia, prežívané v katastrofálnom nedostatku základných životných potrieb a neustálom ohrození.
Pretože ani vojenská, ani diplomatická aktivita zainteresovaných strán, ani prítomnosť jednotiek OSN nedokázali vyriešiť tento stav, a pretože ďalšia zima, prežitá v blokáde by mohla byť pre obyvateľov Sarajeva osudnou - rozhodlo sa velenie armády Bosny a Hercegoviny pre pokus o prerazenie srbskej blokády.
Tridsaťtisíc pomerne dobre vyzbrojených vojakov armády Bosny a Hercegoviny sa stretlo s 7 - 9 tisícami Srbov, ktorí už nie sú v presile ani počtom, ani vojenskou technikou. Veľká ofenzíva na prerazenie obkľúčenia Sarajeva sa začala vo štvrtok minulý týždeň, keď sa jednotky bosnianskej armády úspešne prebili cez postavenie Srbov na Čemerskej planine, 20 km severovýchodne od Sarajeva.
Zároveň s ofenzívou zvonku sa zo srbského obkľúčenia cez predmestie Gogošči a cez Tučný vrch pokúsili prebiť vojaci bosnianskej armády, nachádzajúci sa priamo v meste.
Ťažké boje na pôde Sarajeva sa začali v piatok 16. júna o štvrtej hodine ráno.
Pozorovatelia UNPROFOR v Sarajeve potvrdili, že Srbi v bojoch používajú ťažké zbrane, ktoré v minulých týždňoch ukoristili od jednotiek OSN. V čase ofenzívy, v piatok 16. júna prepadli Srbi skladisko zbraní jednotiek OSN aj v Osijeku, západne od centra Sarajeva, a ukoristeným arzenálom ostreľovali pozície bosnianskej armády, ako aj civilné objekty. Podobne používajú aj francúzske tanky, ktoré získali v kasárňach UNPROFOR v Lukavici.
V sobotu 17. júna pokračovali srbské útoky na Sarajevo. Tentoraz nasadili jednotky pechoty, ktorú však jednotky armády Bosny a Hercegoviny odrazili a spôsobili Srbom väčšie straty.
Hovorca UNPROFOR v Sarajeve Alexander Ivanko oznámil, že obnovenie bojov o Sarajevo znamená veľké nebezpečenstvo najmä pre civilných obyvateľov. Usudzuje, že jediným spôsobom zastavenia bojov v Bosne a Hercegovine je aj naďalej politické riešenie. Ejup Ganič, podpredseda bosniansko-hercegovinskej federácie je však toho názoru, že "bosnianska armáda nemá iné východisko, ako Sarajevo oslobodiť" (Slobodná Dalmácia, 19. júna 1995).
Predstaviteľka Medzinárodného Červeného kríža v Bosne a Hercegovine Nina Winquist oznámila, že zásoby zdravotníckeho materiálu v sarajevských nemocniciach sú v kritickom stave, pretože Srbi sústavne znemožňujú prísun tohto materiálu do mesta.
Podľa komentátora chorvátskeho denníka Slobodná Dalmácia Maria Galiča (sobota 17. júna 1995) "postupuje proti Srbom armáda vysoko motivovaných a pomerne dobre ozbrojených moslimských bojovníkov armády Bosny a Hercegoviny".
Samotný boj o Sarajevo, ktorý sa ešte len začal, nebude ľahký, ani krátky, pretože toto mesto je dôležitým symbolom pre všetky strany, ktoré sú vo vojne na Balkáne zainteresované. Oslobodením Sarajeva by však bosnianska armáda i chorvátska domobrana dosiahli od začiatku celej vojny v tejto oblasti svoj najväčší úspech.
Otázkou však zostáva, kde sa vlastne rozhodne o osude Sarajeva i celej balkánskej vojny, a do akých polôh ešte dokáže túto situáciu zakormidlovať svetová diplomacia.
Autor: ANTON SELECKÝ, publicista
