vanými do ideálov mieru, spravodlivosti, porozumenia a spolupráce. Každý rok sa na tri z desiatich škôl vyberajú aj traja stredoškoláci zo Slovenska. Dva roky na škole v Montezume v Novom Mexiku v USA absolvoval Bratislavčan Andrej Salner. Vrátil sa pred tromi týždňami, ale výsledky z náročného medzinárodného bakaloreátu ešte nemá. Napriek tomu už vie, že koncom augusta znovu odchádza do Spojených štátov. Tentoraz študovať na univerzite Brandeis vo Walthame v štáte Massachusets. Táto v USA známa univerzita mu poskytne štipendium na štúdium od prvého ročníka, čo nebýva zvykom. Andrej si ho vybavil vlastnými silami. "Najťažšie pre mňa bolo prekonať averziu v písaní listov, v ktorých som mal univerzitu presvedčiť, že majú prijať práve mňa. Zo začiatku ma to doslova traumatizovalo. Ale priatelia v škole ma presviedčali - bojuj, telefonuj, píš im. Tak som písal. V základných údajoch som zistil, na čo je univerzita hrdá, a to som uviedol ako dôvod môjho záujmu o ňu," vysvetľuje Andrej. Americké univerzity sa pýšia napr. počtom krajín, z ktorých občania u nich študujú, Andrej preto argumentoval, že Slovensko medzi nimi nefiguruje, že študentskú obec obohatí práve on - človek z postsocialistickej krajiny, Slovák. "Priečilo sa mi to, ale povedal som si - iný kraj, iný mrav," hovorí Andrej. Samozrejme, hlavné sú výborné študijné výsledky, ale keď sa na univerzitu hlásia desiatky študentov s podobnými úspechmi, nebude si vyberať práve toho, ktorému treba zaplatiť celé štúdium. "Chybou je, že sa naši študenti hlásia stále na tie isté školy, ktoré sú na Slovensku známe. V USA je však niekoľko tisíc univerzít a niekoľko stoviek má veľmi dobré renomé, sú súkromné a majú aj peniaze. Netreba váhať napísať na viaceré aj rok vopred a po čase sa informovať, doplniť aktuálne informácie o svojich úspechoch, a opäť sa zaujímať," presviedča bývalý gymnazista z Vazovovej ulice. Zoznam všetkých univerzít sa dá pozrieť v knižnici Slovenskej akademickej a informačnej agentúry, ktorá pôsobí v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Žiline a Poprade.

Andrej Salner odchádzal do USA ako šestnásťročný."Dnes si myslím, že som bol vtedy obmedzený v pohľade na mnohé veci. Za tie dva roky sa veľmi zmenil. Kľúčom spolunažívania v škole nebolo súhlasiť, ale vzájomne akceptovať každý názor. Za najväčší prínos pobytu považujem, že ma naučil tolerancii, väčšej otvorenosti k rôznym názorom. Samotné vzdelanie je iba časť spektra, ktoré človek v zahraničí získa," hovorí Andrej Salner.