Súťažiaci majstrovstiev sveta vo varení a jedení halušiek v Tureckej neďaleko Banskej Bystrice sa v sobotnom horúcom dni spotili do špiku kostí. Súťažné stoly totiž umiestnili organizátori pod vojenský stan z celtoviny, ktorý horúci letný vzduch nielen ešte väčšmi otepľoval, ale rozhorúčené variče robili vzduch v stane doslova nedýchateľným. Jediný spásny otvor, ktorým vnikal do stanu vzduch, zaplnili desiatky zvedavcov. Moderátor stále dookola bezradne opakoval, aby sa ľudia netlačili na súťažiacich a nechali ich dýchať. Výborná myšlienka zorganizovať festival, aký nemá obdobu, si odniesla niekoľkonásobnú nováčikovskú daň. Ak by ste čakali, že k dobrým slovenským haluškám patrí kyslá žinčica, oštiepky a nebodaj aj nejaký bača s gajdami, boli by ste sklamaní. Museli by ste sa uspokojiť s tým, čo ponúkali vo svojich stánkoch sponzori - firma Coca Cola či pivovar Karola Konárika. Namiesto ľudovej hudby vám reproduktory do uší vnucovali akúsi slovenskú zlátaninu Beatles, Freda Mercuryho či Júliu K. Konárika. Krojovaný súťažiaci s číslom 11 Mako Szekely z Liptovského Mikuláša sa preto stal pre nejedného návštevníka doslova maskotom. Ako sa nám priznal, halušky varí rád a dobre a zásluhu má vraj na tom pravá liptovská bryndza. Mako Szekely skončil nakoniec na druhom mieste, keď ho predstihol domáci pretekár Milan Makovník časom 27 minút. Do tohto času sa zaratúvala celá príprava halušiek, po ktorej nasledovala konzumácia troma súťažiacimi. Raritou podujatia bol Angličan Michael Coyne, ktorý za víťazom zaostal o 13 minút, no predbehol mnohých slovenských súťažiacich.

P.S. Ako sme sa dozvedeli od redaktorky istého spriazneného slovenského denníka, jeden z organizátorov prišiel s nápadom pozvať na majstrovstvá aj Františka Mikloška, ktorý sa svojho času preslávil federálnymi parlamentnými haluškami. Nápad neprešiel, organizátori vraj nechceli miešať do podujatia politiku. Taká je zrejme jedna strana mince. Druhú sme pochopili, keď nám istý domáci súťažiaci prezradil, že u nich na plnej čiare vyhral voľby V. Mečiar. V autobuse, ktorým sme sa odviezli do Banskej Bystrice, sa na nás usmieval LEN ON, a to pre istotu hneď z piatich portrétov...