Moderný život pred nás dennodenne stavia úlohy a požiadavky vysokej náročnosti. Stresmi sa to len tak hmýri nielen na pracovisku, ale aj na ulici, v novinách. Frustrácie vyrastajú častejšie a rýchlejšie ako butiky. Deprivácie čakajú za každým rohom. A keď nás náhodou ani jedna z týchto radostí nemáta, tak nás v každom čase, na každom kroku rozhodne prepadne konflikt. Človeka dnes ohrozuje takmer všetko: ozónová diera, politika, psy bez reťaze a ich výkaly na chodníkoch, predavači-zbojníci, provokujúce články v novinách, škodlivé potraviny, AIDS, vedúci na pracovisku, manželka, deti vyhľadávajúce najzablatenejšie cesty domov... Tento pochmúrny obraz armády nebezpečí, ktoré na nás číhajú, môže vytvoriť obraz niekoľkých typov ľudí podľa toho, ako sa vyrovnávajú so záťažou.
Prvým typom sú permanentne rozčúlení ľudia, nahnevaní, podráždení, neurotickí, ktorí striehnu len na to, kto ich vyprovokuje, aby si svoju zlosť mohli vyliať na ľudí, ulicu, politiku, noviny...
Druhým typom sú ľudia rezignovaní, ktorí sa už dávno utiahli do svojich ulít a nechcú vidieť a počuť, čo sa deje okolo, ako ich prenasledujú konflikty, stresy, frustrácie, záťaže. Sú doma v izbe a venujú sa televízoru. Sú v záhrade a nezmyselne kopú do zemegule. Sú v krčmách a pijú, zvyšujú naše prvenstvo v pití tvrdého alkoholu. Opájajú sa svojimi psami a mačkami, túlia si ich k sebe a nahovárajú si lásku. Sedia doma za stolom a prejedajú sa, lebo jedlo je ich najväčšia životná slasť.
Hovoríme o stratégiách, spôsoboch vyrovnávania človeka so záťažou, nárokmi moderného života. Samozrejme, okrem uvedených viac-menej negatívnych stratégií, človek môže použiť aj pozitívne stratégie zvládania záťaže. V odbornej literatúre sa zaužíval pojem copingu na označenie zvládania, prekonávania náročných životných situácií. Psychológia intenzívne študuje tieto stratégie, lebo ich poznanie môže pomôcť v konkrétnom živote, vytvárať preventívne a prekonávacie programy ťažkostí. Tieto problémy sa neštudujú len vo svete, ale je na chválu, že tomuto problému sa intenzívne venujú skupiny psychológov aj u nás. Je to najmä Ústav experimentálnej psychológie SAV (I. Ruisel, I. Sarmány, I. Ruiselová, E. Ficková, A. Prokopčáková, D. Kusá, M. Jurčová a i.), Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (J. Senka, Ľ. Medveďová, Ľ. Páleník, I. Učeň, T. Kováč a i.) a Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach (J. Výrost, F. Baumgartner, V. Bačová). Existuje mnoho iných delení zvládania záťaže, napríklad zvládanie zamerané na problém a zvládanie zamerané na emócie; stratégie riešiace problém,približovanie a stratégie vyhýbacie (R. Lazarus). Iní autori rozdelili stratégie zvládania záťaže na tieto tri:
1. coping zameraný na zhodnocovanie - pre seba definovať význam situácie, a znovu, inak ho definovať, prehodnotiť.
2. coping zameraný na problém - hľadanie informácií, tvorba riešení, heuristické riešenia.
3. coping zameraný na emócie, city, snahu kontrolovať city vo vzťahu k stresoru a pokúsiť sa udržať citovú rovnováhu za pomoci citového "vybitia" a citovej regulácie ( A. G. Billings a R. H. Moos).
U nás J. Senka rozdeľuje zvládacie stratégie dvojako: na produktívne, ktorých charakteristickými znakmi sú aktivita, myslenie, flexibilita, tvorivosť, a na neproduktívne, ktorých znakmi sú pasívnosť, rigidita, úzkosť, strach, zlosť ako v myslení, tak aj v konaní.
J. H. Amirkhan rozdelil spôsoby prekonávania záťaží nasledovne:
a) inštrumentálna stratégia - zameraná na problém
b) stratégia vyhľadávania sociálnej podpory, ľudského kontaktu
c) stratégia vyhýbania sa, fyzicky aj psychologicky.
Napokon podrobnejšie delenie stratégií zvládania vypracoval A. Spiritom a kol. Sú to:
1. odvedenie pozornosti, 2. ústup do pozadia, 3. kognitívne prehodnotenie, 4. sebakritika, 5. obviňovanie iných, 6. riešenie problému, 7. emočná regulácia, 8. zbožné prianie, 9. sociálna opora, 10. rezignácia. Autor považuje stratégie 3, 4, 6, 7 a 9 za pozitívne, ostatné pokladá za vyhýbacie (negatívne) stratégie zvládania záťaže.
Už tento výpočet možných reakcií na stresy, konflikty, frustrácie, záťaže nám môže pomôcť pri skvalitnení života napríklad tak, aby sme sa pokúsili o svoju diagnózu najčastejšej stratégie ich prekonávania. Môže poslúžiť aj na poznanie reakcií na záťaž v prípade našich najbližších a pokiaľ sa vám chce porozmýšľať, pokúste sa stanoviť diagnózu prekonávania ťažkostí v širšom spoločenskom kontexte zo strany rozličných politických subjektov, zoskupení, hnutí. Dá sa nakresliť aj mapka či prehľadná tabuľka spôsobov copingu a nebude to len hra s pojmami a číslami, bude to diagnóza kvality života môjho, tvojho, nášho.
Autor: MIRON ZELINA
