"Vláda si kladie za úlohu prispieť k zabezpečeniu pokojného pracovného ovzdušia v školách podporou personálnej politiky, ktorej jediným kritériom sa stane odbornosť a mravná bezúhonnosť." Toľko programové vyhlásenie vlády pre oblasť školstva. Slová. A činy? V minulom týždni ministerka školstva odvolala pätnásť riaditeľov školských správ. Ďalší sa o svoje posty tiež obávajú. A strach sa preniesol aj do škôl. To všetko tu už bolo, hovorili si riaditelia škôl a škôlok v bratislavskej Petržalke, keď im v piatok odvolávali riaditeľku školskej správy, s ktorou boli mimoriadne spokojní. V školách vládla konečne pokojná atmosféra, školská správa pre nich konečne (po piatich výmenách) zabezpečovala bezproblémový servis a oni sa mohli venovať rozvíjaniu tvorivosti. Riaditeľku pred takmer dva a pol rokom vybrali spolu s územnou školskou radou, lebo ovládala problematiku školskej správy. V pedagogických otázkach si po tom, ako ju minister Kučera vymenoval do funkcie, vytvorila poradný zbor. Vraj vrcholne demokratické riadenie, pri ktorom neunikol žiaden hlas zdola. A teraz ju bez dôvodu ministerka rovnakej vlády odvolala a vymenovala bez porady so samosprávnymi orgánmi učiteľku základnej školy. Už má na to právo. Novela zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá vypúšťa úlohu samosprávnych orgánov pri vymenovávaní a odvolávaní riaditeľov školských správ a škôl, totiž 4. mája vyšla v Zbierke zákonov. Bezmocnosť, do neba volajúca nespravodlivosť, ubíjajúce politické čistky, tak sa vyjadrujú k odvolávaniu riaditelia škôl. Náladu v mnohých školách by vraj najlepšie vyjadrilo vyvesenie čiernej zástavy. A to všetko pred koncom školského roka, keď sa pripravuje nový. V školách zavládol opäť nepokoj, strach, každý vie, že rozhodujúce nie sú schopnosti, vedomosti, odbornosť, ale príslušnosť k správnej strane. Najlepšie najslovenskejšej. (Odvolávaní sú totiž i prívrženci HZDS.) Aj SNS musí ukázať, že má moc. Čo na tom, že ministerka Slavkovská pri odôvodňovaní novely zákona 542 tvrdila, že žiadne plošné odvolávania nechystá. Išlo jej vraj iba o to, aby sa dalo pohnúť s riaditeľmi škôl, ktorí sa na svojich stoličkách zabetónovali. Na rozpor medzi slovami a činmi sme si už zvykli. Aj v rezorte, ktorý má vychovať našu nádej - novú generáciu. Je to smutné.