"Po smrti Štefanovej nastalo v Jeruzaleme prenasledovanie. Tí, ktorí sa odtiaľ rozpŕchli, dostali sa až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie... Ale niektorí z nich, pôvodom z Cypru a Kyrény, začali po svojom príchode do Antiochie zvestovať Pána Ježiša aj pohanom. (Sk - 11)"
Antakya je mesto ako hociktoré iné v Turecku. Rozložené po oboch brehoch rieky Asi, prešperkované mešitami so štíhlymi minaretmi. Malému námestíčku v palmovom obkľúčení dominuje Otec Turkov - Kemal Atatürk, tentoraz na koni. A predsa. V Antakyi vám na krk dýcha história biblickej sýrskej Antiochie a rieka Asi sa vám mimovoľne vracia k biblickému názvu Orontes.
Antiochia si počas histórie vyslúžila nespočetné množstvo prívlastkov. Najprv azda - Babylon Blízkeho východu. Mesto založil jeden z vojvodcov Alexandra Veľkého a usadili sa tam macedónski a aténski kolonisti. Neskôr sa stalo jedným z najdôležitejších miest rímskej ríše, duchovnou metropolou helenizmu, aj hlavným mestom Sýrie. Zmes príslušníkov rôznych národov, spleť jazykov, celý orientálny kolorit však dopĺňala ako spoločné ohnivko v reťazi znalosť gréckeho jazyka - koiné. Keď sme prechádzali starým mestom na východnom brehu Asi, predstavovali sme si ulice, ktoré vraj boli dláždené platňami z bieleho mramoru a vrúbené špaliermi sôch. Nad všetkým sa vznášalo ťažké svetlo olejových lámp a pochodní. Historici sa rozpisujú o kráse mesta, ale "bobríka nádhery" by vraj získala obrovská socha Apolóna hrajúceho na harfe. Celá vytesaná z bieleho mramoru, plášť mala pozlátený. Pozlátkom sa jagali aj kučery, vavrínový veniec a harfa. Oči mala z ružových hyacintov. Pre pútnikov aj karavány bola "majákom" v púšti. Intelektuálna Antiochia so svojimi školami filozofie, logiky a rétoriky. Mávali tam prednášky sofisti, ktorým pri nohách sedávali aj synovia rímskych patricijov. Či kultovná Antiochia, so slávnosťami Adóniami na počesť mladého bôžika Adonisa. Nerestná Antiochia s neviestkami...
A do tejto atmosféry utekali z Jeruzalema po Ježišovej smrti prenasledovaní kresťania. Kresťanstvo tu našlo svoju živnú pôdu najmä v plebejských vrstvách, a keď sa už počet veriacich stal nezvládnuteľný, pozval si Barnabáš vtedy už známeho apoštola Pavla. Ale aj kacírska Antiochia, čo pramenilo aj z množstva kultúr, relatívneho voľnomyšlienkárstva a slobody Antiochejčanov. Napriek všetkému sa však stala druhou metropolou kresťanstva. A v skalnom kostole sv. Petra, ktorý je najstarším kresťanským na svete mimo územia Palestíny, dostali kresťania svoje meno...
Dnes má toto mesto z pôvodného pol milióna obyvateľov slabých dvesto tisíc. Na turistov tu nie sú veľmi zvyknutí, hoci v centre mesta je Hatayské múzeum antickej mozaiky, jedinečné vo svete. Pred každou pamiatkou sme sa stretali so zaručene pravými - original, only for you - "archeologickými unikátmi". Predovšetkým to boli ryby ako symbol kresťanstva, a všetky najmenej 1960 rokov staré, rímske mince, kamienky z antických mozaík... Vynaliezavosť a drzosť predávajúcich nemala konca-kraja. Z piatich dolárov klesli až na jeden.
Antakya má však aj dnes výsadné postavenie. Nájdete ju na mapách dvoch štátov - sýrskej aj tureckej. Hoci bolo toto mesto po I. svetovej vojne pričlenené k Sýrii, ako časť francúzskeho územia, Atatürkovi sa podarilo pred vypuknutím vojny druhej získať celú oblasť Hatay. Napätie, ktoré je odvtedy medzi obidvoma krajinami "cítiť vo vzduchu", neustupuje, pretože Sýria vytrvalo požaduje zvrchovanosť nad oblasťou. "Nám to akosi už ani nepríde, predsa len sme iná generácia," tvrdí Üzmut, študent histórie, s ktorým sme sedeli v malej kaviarničke. "Neprichádzajú do úvahy ani dvojité nápisy na obchodoch (keď sme spomenuli naše prihraničné problémy). Jednak to tu nie je zvykom, a ďalej, mám radšej tú mapu, kde je Antakya zakreslená v Turecku."
Autor: JANA ČEVELOVÁ, Antakya - Bratislava
