Národ má tiež svoje sebavedomie. Je to miera jeho neodvahy a strachu na jednej strane, miera jeho namyslenosti a pýchy na strane druhej. Je to aj miera smelosti a jasnosti jeho pohľadu do budúcnosti. (Len Zimbabwe a Maďarsko sú za nami v miere pesimizmu do budúcnosti.)
Choroba sebavedomia národa sa začína jeho postupnou eróziou. Akoby nič - tu veta, tam hrozba, aféra, zosilnenie kontroly a kontroly kontrol - a sebavedomie hrdzavie, odlupujú sa lupienky ega národa, tvorí sa archetyp komplexu. Choroba sebavedomia môže byť v jeho absencii. Rovnako v jeho expanzii. Vlastne ani nejde o eróziu vyblýskaného kovu, ide len o eróziu nádeje na lesknúce sa sebavedomie. Erózia je strachom z klesnutia do totality minulosti. Choroba sebavedomia národa je v tom, že si prestávame veriť navzájom, a prestávame si veriť sami sebe. Choroba sebavedomia sa prejavuje tým, že prestávame dúfať v to, že ideme správnym smerom. Na otázku, či si vo všeobecnosti myslíte, že veci v našej krajine idú správnym alebo nesprávnym smerom, v prieskume AISA na jeseň 1994 len 25 percent z 995 respondentov odpovedalo, že ideme správnym smerom. Väčšina, 64 percent, tvrdila, že ideme nesprávne. V prípade Ukrajincov je o správnom smerovaní presvedčených len 13 percent, ale u Čechov až 57 percent respondentov. Spokojnosť s demokraciou u nás vyslovilo len 17 percent respondentov (!), 79 percent bolo nespokojných.
Ku kvalite života je potrebné zdravé, normálne sebavedomie. Sebavedomie nenarušené slabosťou seba alebo slabosťou komunity, v ktorej človek žije, ani chorobou a slabosťou prostredia či už sociálneho alebo fyzikálneho. Psychológia nedefinuje sebavedomie cez vieru, ani nie cez váženie si samého seba, prípadne cez odvahu uskutočniť sa. Prekonávanie ťažkostí, v ktorých sa môžeme nachádzať ako osoba alebo ako spoločnosť, závisí od troch komponentov psychiky, ktoré sa spolupodieľajú aj na vytváraní a dynamike sebavedomia. Sú to:
1. rozumové vnímanie, videnie a spracovanie sveta okolo seba a seba v ňom
2. emocionálne, citové prežívanie sveta okolo seba a seba v tomto svete,
3. činnostná stránka života, t. j. konkrétna aktivita pri prekonávaní ťažkostí so spoločnosťou a sebou v nej.
Sebavedomie sa odvodzuje od uvedených jednoduchých otázok. Je človek, národ dosť múdry, aby prekonal problémy, preukazuje sa ako intelektovo kompetentný zvládať problémy? Verí si a mozgy pritom spolupracujú, opravujú sa a radia?
Je citové prežívanie spojené skôr s radosťou a nadšením z hľadania nových a iných riešení a východísk z problémov, alebo naopak, postupne opantá človeka či spoločnosť beznádej, strach, pesimizmus, podozrievavosť, a teda nedôvera, nespolupráca, ktorá splodí chyby?
A napokon, sú činy, správanie človeka, komunity, premyslené a precítené, alebo ide o činy náhodné, nezmysluplné, protirečivé, uskutočnené pod donútením, zo strachu či zotrvačnosti, ale bez motivácie, nadšenia?
Odpovede na tieto otázky sú diagnózou človeka, komunity. Ako ukazujú psychologické výskumy, je nebezpečné pripustiť si diagnózu erózie sebavedomia. Tomuto stavu je blízky syndróm B-B (beznádeje a bezmocnosti), ktorý vyvoláva odliv iniciatívy a chuti niečo robiť, vyplýva z neho depresia, stiesnenosť a nariekanie. Východiskom je prekonávanie ťažkostí v tom zmysle, že problém sa stáva výzvou pre človeka, aby lepšie premýšľal, citom vzbudzoval a motiváciou zacieľoval energiu na pozitívne riešenia, a napokon, aby odvážne konal. Tento vzorec platí ako pre človeka, tak aj pre komunitu, národ, ktorý je v kríze a nielen teraz, ale aj v minulosti a budúcnosti. Uvedomenie si diagnózy je východiskom pre uvedomenie si stratégie konania smerom ku kvalitnejšiemu životu.
Autor: MIRON ZELINA
