Ako sme prišli aj o ČSA

ČR má svojho národného

dopravcu, ktorého od jeho

detských čias budovali

a stále v ňom aktívne

pôsobia aj stovky Slovákov. Na pražskom letisku pristáva každý deň stále viac lietadiel a naše slovenské letiská zívajú prázdnotou. Mimochodom, kde je ten "celý rad regionálnych dopravcov", ktorí javili záujem o letecké spojenie s nami

už koncom roka 1992?

V minulých dňoch bola zverejnená aj v niektorých našich denníkoch stručná správa o tom, že ČSA - Československé aerolínie, a. s., zmenili od 26. 3. 1995 svoj názov na České aerolinie, a. s. so zachovaním ochrannej známky ČSA, predčíslia 064 používaného na prepravných dokladoch, ako aj označenia OK.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

V nasledujúcich riadkoch by som chcel poukázať na to, že porucha tentoraz nebola mimo územia našej republiky, ale skrat nastal v myslení tých, ktorí za oblasť leteckej dopravy v SR zodpovedajú a o nej rozhodujú, t. j. pracovníkov Odboru civilného letectva Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác SR (OCL - MDSVP SR) na čele s bývalým šéfom tohto ministerstva pánom Romanom Hofbauerom, ktorého považujem za hlavného vinníka súčasného stavu civilného letectva v SR.

Začiatok celej aféry možno datovať do prvého štvrťroka 1991, keď bol delimitovaný majetok pôvodných ČSA podľa kompetenčného zákona platného od 1. 1. 1991. Delimitačný protokol o rozdelení majetku medzi nové ČSA a Slovair pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR za prvej vlády V. Mečiara. Pán Hofbauer bol v tom čase pracovníkom ministerstva hospodárstva, ktorý celú delimitáciu pripravil a realizoval (SME, 3. 2. 1994, Hofbauer podľa Čarnogurského zavádzal). V lete 1992 boli ČSA privatizované už ako český podnik, teda plne v kompetencii ČR. Slovensku sa v takto privatizovanej leteckej spoločnosti ušli necelé 4 percentá akcií, ktoré boli rozdelené medzi akcionárov - mestá Bratislava, Poprad, Košice.

SkryťVypnúť reklamu

Pán Hofbauer - zrejme uvedomujúc si danú situáciu a posilnený blížiacim sa rozbitím ČSFR - začína svoj útok voči ČSA a českej strane rozhovorom pre denník Koridor (20. 11. 1992 pod názvom Vo vzduchu bez bratského ducha). Okrem iného v ňom uvádza, že od nástupu do funkcie vyjadril zásadný nesúhlas s takýmto stavom s tým, že sa budú hľadať cesty riešenia, t. j. dosiahnuť minimálne 25-percentnú akciovú účasť. V opačnom prípade bude požadovať zrušenie názvu Československé aerolínie a ich symbolu ČSA. Taktiež začína s aktívnou propagáciou viedenského Schwechatu, čím ako zodpovedný minister pomáha k ďalšiemu "rozvoju prevádzky" na slovenských letiskách.

Ešte predtým (10. 8. 1992) sa však pán Hofbauer stal na popradskom letisku jedným z krstných otcov lietadla ČSA Boeing 737-500 pomenovaného menom POPRAD. Ďalší krst lietadla KOŠICE sa konal 9. 12. 1992, ale bez účasti pána ministra, ktorý v článku O potopení česko-slovenskej námornej flotily (Smena, 27. 1. 1993) komentoval tieto veľmi úspešné akcie propagujúce veľa slovenského

SkryťVypnúť reklamu

(um a šikovnosť, folklór, pohostinnosť, gastronómiu) skutočne svojsky: "Aby Slovákom za leteckou spoločnosťou nebolo až tak ľúto, tak generálny riaditeľ ČSA aspoň chodí občas krstiť novučičké lietadlá ČSA Boeingy do Popradu i do Košíc. Pri všetkej slušnosti mi to pripadá rovnako nehorázne ako povozenie dieťaťa na kolotoči po jeho predchádzajúcom ozbíjaní a okradnutí."

25. 10. 1993 sa v Prahe za účasti mnohých významných osobností z ČR aj zo zahraničia konajú oslavy 70. výročia založenia ČSA, mimochodom, jednej z najstarších leteckých spoločností sveta. Namiesto pozvaných hostí z MDSVP SR prichádza fax, v ktorom sa doslovne píše: "To značí, že od 1. januára 1994 nebudú žiadne Vaše linky operovať a používať prepravné a prevádzkové doklady pod menom Československé aerolínie, t. j. aby už bol zmenený názov vašej leteckej spoločnosti Československé aerolínie tak, aby v jej názve už nebolo ...SLOVENSKÉ AEROLÍNIE, t. j. miesto pôvodného názvu ČESKOSLOVENSKÉ AEROLÍNIE malo byť napr. ČESKÉ AEROLINIE a pod. (ako sme vás už aj písomne žiadali naším listom č. j. ... zo dňa 14. 9. 1993)."

SkryťVypnúť reklamu

Situáciu monitorujú aj slovenské denníky. V článku Postav letisko a - nečakaj (Pravda, 26. 10. 93) sa píše: "V našom letectve chýba koncepčná práca. Napríklad na MDSVP sa od osamostatnenia Slovenska vymenili štyria či piati riaditelia OCL. Ak by tam aj niekto chcel koncepčne pracovať, nejde to... Pri rozdelení republiky sa z našej strany delenie ČSA dosť zanedbalo. Slovensko si ťažko vybuduje takého dopravcu, ako boli ČSA."

Alebo: "Definitívom je však postavenie ČSA u nás ako zahraničného dopravcu a v oveľa tvrdších ekonomických podmienkach ich takmer úplný odchod zo slovenského trhu... V žiadnom prípade nemôžeme siahnuť k praxi striktných ochranárskych opatrení. To by nikto nelietal k nám a nik od nás. Naopak, naším cieľom je maximálne oživiť náš vzdušný priestor, život na letiskách, sprístupniť na nalietavanie ďalšie významné zahraničné letecké prístavy," hovorí vtedajší riaditeľ OCL Ing. Marián Mihalus v článku Máme konečne národného dopravcu? (Práca, 14. 12. 1993).

SkryťVypnúť reklamu

A realita?

Leto 1994 - zákaz nepravidelných letov pre lietadlá ČSA zo slovenských letísk Bratislava, Poprad, Košice, čo zrejme najviac postihlo popradské letisko a hlavne jeho cestujúcich - slovenských dovolenkárov, odkiaľ nebola realizovaná ani žiadna "slovenská náhrada".

1. 7. 1994 - Absurdistan pokračuje. Slováci zamestnaní v ČSA sa stávajú cudzincami vo vlastnom štáte, pretože museli vzniknúť zahraničné zastúpenia Československých aerolínií, mnohí dostali výpoveď, ďalší dali radšej prednosť pôsobeniu v Prahe!

V článku Liberálne na otvorenej oblohe (Smena, 6. 9. 1994) hovorca MDSVP SR pán Ivan Václavík okrem iného píše: "Vedenie ministerstva sa rozhodlo pre maximálne liberálny prístup pri udeľovaní obchodných práv zahraničným dopravcom s minimom regulačných zásahov. Chce uplatňovať partnerstvo na otvorenej oblohe. V praxi to znamená, že každá zahraničná letecká spoločnosť s riadnou licenciou bude môcť lietať na ktorékoľvek letisko na území Slovenska." To však zrejme ale neplatí pre ČSA (že by nemali "riadnu licenciu"?), pretože už dnes vraj existuje zákaz na prevádzku ich charterových letov so slovenskými dovolenkármi v lete 1995!

SkryťVypnúť reklamu

Aj z priestorových dôvodov mi zostáva už iba konštatovať, že mi je v týchto dňoch veľmi smutno. ČR má svojho národného dopravcu, ktorého od jeho detských čias budovali a stále v ňom aktívne pôsobia aj stovky Slovákov. Na pražskom letisku pristáva každý deň stále viac lietadiel a naše slovenské letiská zívajú prázdnotou. Mimochodom, kde je ten "celý rad regionálnych dopravcov", ktorí javili záujem o letecké spojenie s nami už koncom roka 1992, tak ako to tvrdil v už spomínanom Koridore opäť pán Hofbauer? Veď na výpočet tých, ktorí pravidelne lietajú napr. do nášho hlavného mesta, nám vystačia prsty jednej ruky! Je mi to ľúto o to väčšmi, že uniforma ČSA, na ktorú som vždy bol a naďalej budem hrdý, už nesymbolizuje Slovensko, ktoré tam viac ako 71 rokov patrilo. Je mi to ľúto i preto, že aj týmto činom naši kormidelníci tentoraz v oblasti leteckej dopravy dokázali, ako im skutočne záleží na našom mladom a chabom Slovensku, za ktorého prosperitu sa iba skrývajú.

SkryťVypnúť reklamu

Zmena názvu a stále sa zhoršujúce postavenie ČSA, a. s., v SR už priniesli a ešte prinesú svoje "ovocie" v podobe mnohých, žiaľ, už iba bývalých našich kolegov, ktorých osud zrejme zastihne ďalších z nás. Doplácajú a budú doplácať na to hlavne cestujúci, slovenské letiská a ostatné služby s tým súvisiace, v neposlednom rade vlastne slovenská ekonomika. Nie je nič jednoduchšie ako niečo zničiť, ale podstatne zložitejšie je vytvoriť. To sa, žiaľ, v plnej miere týka aj slovenského civilného letectva.

Autor: IVAN ČÁNI, airport manažér, Poprad

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 633
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 585
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 091
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu