Pred dvadsiatimi rokmi, 30. apríla 1975, prišli severovietnamskí vojaci na sovietskych tankoch do Saigonu. Nikto im nekládol odpor. Poslední Američania v panike utiekli vrtuľníkom štartujúcim zo strechy veľvyslanectva USA. Juhovietnamský prezident Dong Van Min podpísal bezpodmienečnú kapituláciu. Skončila sa tridsať rokov trvajúca gerilová vojna vedená najskôr proti koloniálnemu Francúzsku, neskôr proti USA, nakoniec len proti jednotkám vlády v Saigone. Postupimská konferencia v roku 1945 potvrdila francúzsky nárok na Vietnam, obsadený vtedy Japoncami. Hnutie za nezávislosť bolo však v tom čase už veľmi silné a pomerne dobre organizované. Vodca jeho najsilnejšej zložky Viet Minhu, nacionalista a komunista Ho Či Min, vyhlásil 2. septembra 1945 krátko po japonskej kapitulácii nezávislosť Vietnamu. Francúzi začali od septembra 1945 obsadzovať južnú časť krajiny, čo vyvolalo ozbrojený odpor. V marci 1946 sa na severe konali parlamentné voľby. Vláda, ktorú menoval parlament s prevahou Viet Minhu, uzavrela ešte v tom istom mesiaci s Francúzskom predbežnú dohodu, podľa ktorej sa Paríž zaviazal uznať Vietnam ako slobodný štát s vlastným parlamentom, vládou, armádou a rozpočtom. Boje boli na istý čas zastavené.
Situácia sa znovu vyostrila, keď francúzsky vysoký komisár pre Indočínu vyhlásil 1. júna 1946 Južný Vietnam Kočinčínskou republikou. Po prestrelke v severovietnamskom prístave Haiphongu v novembri 1946 vyzval 20. novembra prezident Ho Či Min na boj. Osemročná vojna sa skončila porážkou Francúzov pri Dien Bien-phu 7. mája 1954. Za nevyjasnených okolností došlo 2. augusta 1964 v Tonkinskom zálive k prestrelke medzi americkým torpédoborcom Maddox a severovietnamskými torpédovými člnmi. Vojna, ktorá nebola nikdy vyhlásená, sa rozhorela naplno. USA začali bombardovať severný Vietnam. Američania vyhlásili stratégiu "vyhľadaj a znič", v rámci ktorej došlo okrem iného k tragédii v dedine My Lai, kde 16. apríla 1968 americká jednotka zmasakrovala 504 žien, detí a starcov. Počas vojny rozprášili americké a juhovietnamské lietadlá nad desiatimi percentami územia Južného Vietnamu 45,6 miliónov litrov defoliantu Agent Orange, obsahujúceho jedovatý dioxín. Vietnamskou vojnou prešlo 2,6 mil. amerických vojakov. V čase najväčšieho nasadenia ich tu bolo 500 000. Ofenzíva v januári 1968 zlomila vôľu Američanov k boju. Po zastavení leteckých útokov na VDR sa začali v novembri 1968 v Paríži rokovania medzi USA, VDR, juhovietnamskou republikou a Viet Kongom o obnovení mieru. 27. 1. 1973 bola v Paríži podpísaná dohoda o ukončení vojny, obnovení mieru a odchodu amerických vojsk. V marci 1975 severovietnamské vojská a juhovietnamskí partizáni začali ofenzívu, ktorej výsledkom bolo dobytie celého juhu. Pod dohľadom VDR sa v Paríži 1976 konali celovietnamské voľby a nové Národné zhromaždenie rozhodlo o zjednotení oboch častí krajiny na Vietnamskú socialistickú republiku.
