Ing. Pavol Abrhan sa narodil 25. 7. 1959 vo Vrábľoch. Maturoval na stavebnej priemyslovke (1978) a pokračoval v štúdiu poľnohospodárskych meliorácií na VŠP v Nitre. Krátky čas pracoval na JRD v Bánove, neskôr na melioračnej správe v Nových Zámkoch. Je slobodný.

Záľuby: literatúra, turistika, korčuľovanie, rád si zahrá futbal a hokej, neodpustí si každoročné turistické výlety s mladými. Miluje humor a vtipných ľudí.

Ing. P. Abrhan je riaditeľom oddelenia pre regionálnu politiku a členom predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia.

Čo znamená funkcia riaditeľa oddelenia pre regionálnu politiku v praxi?

"Koordináciu činnosti v oblasti komunálnej politiky, zabezpečovanie vzájomného prepojenia centra s jednotlivými okresnými centrami, teda priame kontakty s ľuďmi. V praxi to znamená život na kolesách, schopnosť komunikovať s ľuďmi, hovoriť, aj počúvať. Spracovávať a analyzovať pripomienky a návrhy z regiónov a predkladať ich predsedníctvu či poslaneckému klubu."

Predsa len udržať kontakt so všetkými okresmi nie je ani na našom malom Slovensku maličkosť...

"Pravdou však je, že mi veľmi pomáhajú naši regionálni tajomníci - Mária Sabolová, Jožko Šimko, Marián Mikloško, Vlado Palko a Emil Arvay."

Čo považujete na vašej práci za najpríjemnejšie?

"Chvíle voľna. Už v škole som miloval prestávky. Ale vážne: Za najpríjemnejšie považujem zistenie, že Slovensko má veľký potenciál statočných, múdrych a obetavých ľudí. Preto sa o budúcnosť našej domoviny nebojím. Možno budeme musieť prejsť rôznymi skúškami, ale som presvedčený, že v nich nakoniec čestne obstojíme."

Vyskytnú sa aj nepríjemné alebo dokonca veľmi nepríjemné situácie? Ako ich riešite?

"Prirodzene, veď aj to je súčasťou práce s ľuďmi. Mnohokrát mi však práve takéto situácie prinášajú nové poznanie aj poučenie. Konflikty sú odnepamäti súčasťou života. Keď si uvedomím túto skutočnosť, potom sám konflikt nie je problémom. Problémom je, ako ho riešiť. A tu sú pokoj a chladná hlava lepšími radcami ako emócie, i keď navonok nie sú také efektné. Dokázať prijímať veci, ktoré zmeniť nemôžem, meniť veci, ktoré zmeniť môžem, a dokázať ich navzájom od seba odlišovať je umením života a umením politika zvlášť."

Okrem riaditeľovania ste aj členom predsedníctva KDH. Vekom najmladší, ale služobne po Jánovi Čarnogurskom a Ivanovi Šimkovi najstarší. Znamená to, že ak dnes máte tridsaťšesť, po novembri 1989, resp. pri vzniku KDH ste mali tridsaťjeden. Ako ste prijímali tieto politické funkcie? Prevládali obavy alebo nadšenie?

"Ani jedno, ani druhé. Pri vzniku KDH som zakladal kluby a okresné koordinačné centrá v našom okrese, potom som sa stal okresným tajomníkom, takže som mal možnosť dokonale spoznať problematiku komunálnej politiky, činnosť klubov i OKC. Tieto skúsenosti sú teraz pre mňa veľkou devízou. Do predsedníctva som bol zvolený až v roku 1991, najprv ako člen, potom sekretár rady a teraz za komunálnu a regionálnu politiku. Vždy mi trošku dlhšie trvalo, kým som sa rozhodol, preto mali moji priatelia väčšiu robotu, kým ma presvedčili, aby som kandidoval. Keď sa však už rozhodnem, neobzerám sa späť, ale snažím sa obstáť v skúškach s čistým štítom."

Ste poľnohospodársky inžinier, bývate v Nových Zámkoch. Možno povedať, že ste skôr vidiecky ako veľkomestský človek. Nežiada sa vám niekedy vrátiť sa k pôvodnému povolaniu a netrápiť sa s ľuďmi?

"Človek je tvor spoločenský, žije v spoločenstve ľudí, či už v rodine, zamestnaní alebo v obci či meste. Nemôže žiť sám, a teda ani sám pre seba. Každý z nás žije a pracuje s ľuďmi, či už priamo alebo nepriamo, či si to uvedomuje, alebo nie. Vedúci pracovník navyše riadi, alebo koordinuje činnosť ostatných, je to tak všade, nielen v politike. Aj v poľnohospodárstve, na družstvách, farmách či štátnych majetkoch. Ale aj v priemysle, školstve, výskume atď. Nie je dobré utekať od ľudí a izolovať sa. Práve naopak."

Každý, komu o niečo ide, je spokojný vtedy, keď má vo svojej práci dobré výsledky. Po komunálnych voľbách, ktoré pre KDH dopadli mimoriadne úspešne, ste asi pocit spokojnosti mali. Tých 24 percent nebola náhoda...

"Doménou komunálnej politiky je priamy kontakt politika (primátora, starostu či poslanca) s voličmi, navyše v obciach či menších mestách je to takmer dokonalé poznanie jednotlivých kandidátov. Ľudia teda volia konkrétne osoby, ktoré v mnohých prípadoch poznajú, nedajú sa zaskočiť veľkolepou reklamou či neuskutočniteľnými sľubmi. Preto najdôležitejším obdobím pred komunálnymi voľbami je obdobie zostavovania kandidátok. Prosto na kandidátky dať slušných ľudí, ktorých si okolie váži. Úspešnosť našich kandidátov bola vyše 50 %, to znamená, že viac ako polovica kandidátov bola zvolená. Takúto úspešnosť nedosiahla na Slovensku žiadna strana. V týchto ľuďoch je sila KDH. Napokon voľby ukázali aj to, že v komunálnej politike na Slovensku sa na rozdiel od "veľkého parlamentu" etablovali tri strany: HZDS, SDĽ a KDH. Som presvedčený, že tento trend sa časom prejaví aj vo "veľkých" voľbách. Prirodzene, špecifikom u nás je i postavenie maďarskej koalície a do tohto trendu bude vstupovať i ďalší vývoj v týchto troch stranách. Veľké prekvapenia zo strany nových či iných menších strán však neočakávam. Jednoducho, toto obdobie v komunálnej politike je na dlhší čas za nami."

Parlamentné voľby, na rozdiel od komunálnych, podľa niektorých priaznivcov, ale aj funkcionárov KDH, také úspešné neboli. Čomu pripisujete tých 10 a čosi percenta, ktoré KDH vo voľbách získalo? Domnievate sa, že odzrkadľujú stav slovenskej spoločnosti?

"Každé voľby sú zrkadlom, zrkadlom vôle i nálad voličov, a teda i zrkadlom spoločnosti. V posledných voľbách (voľby 94) som bol šéfom volebnej kampane, je preto prirodzené, že mám k dispozícii našu analýzu, naše videnie priebehu kampane. V prvom rade voľby ukázali, že v politike na Slovensku 2 + 3 = 2 či 2,5, teda že koalície neprinášajú súčet jednotlivých strán (pozri SV), ale stranu, a teda potvrdili správnosť politického rozhodnutia nášho vedenia. Ďalej potvrdili, že mnohí naši voliči sa rozhodujú emotívne, a teda v budúcnosti strana, ktorá chce obstáť, bude musieť do určitej miery zohľadniť vo vedení kampane aj toto. Som presvedčený, že voľby nie sú jednorazovou záležitosťou, voľby sú odovzdávaním dôvery a o túto dôveru ľudí je potrebné sa vždy usilovať. Preto sme v marci a v apríli uskutočnili takmer 100 mítingov KDH po Slovensku, na ktorých sa zúčastnilo do 10 000 ľudí. To je jedna z ciest, ako vysvetľovať naše postoje v parlamente i ako zvyšovať počet sympatizantov. A sklamanie? Vôbec nie, naopak, presvedčenie, že percentá voličov zvyšovať môžeme i vieme. To nedokázala žiadna iná parlamentná strana, azda okrem maďarskej koalície."

Život v Nových Zámkoch automaticky navodzuje otázku spolužitia Slovákov a Maďarov, ktoré môžete dennodenne sledovať v praxi. Aké teda je?

"Ako všade, kde je viac či menej ľudí pospolu. Sú dni zamračené aj slnečné. Kvalitných ľudí nájdete tak v jednej skupine, ako aj v druhej, a tak isto tých, ktorí majú trochu ostrejší jazyk. Dôležité je však nedať sa strhnúť, v tomto máme spoločnú zodpovednosť, aby sa táto časť Slovenska nestala miestom nepokojov a svárov. Myslím si, že Slováci tu na južnom Slovensku by mali prekonať historickú traumu zo Slovenského štátu (veď toto územie bolo zabraté Maďarmi), ako i Maďari, keď zasa oni boli v období po II. svetovej vojne z tohto územia vysídľovaní. Nemali by sme podliehať pocitu menejcennosti, ale ani Maďari pocitu nadradenosti. Tu spoločne ležia kosti našich aj ich dedov, správajme sa teda tak, aby tu raz, keď ten čas príde, v pokoji uložili aj naše kosti a kosti našich detí."

Často počujeme o "slovenskom zmýšľaní" a "dobrých Slovákoch". Čo si vy predstavujete pod týmito pojmami?

"Rodičia mi odmalička vštepovali lásku k zemi, veď pochádzam z malej, ale o to krajšej slovenskej dediny Vlkas, ktorá leží pri brehoch Žitavy. Neskôr sa rodičia presťahovali do Nových Zámkov. Tu som si zvykal na spolužitie s ľuďmi, ktorí hovorili iným jazykom, hoci po maďarsky som sa doteraz nenaučil. Moja prvá nepríjemná skúsenosť v tejto oblasti bola, keď som odišiel študovať do Nitry. Spolužiaci po tom, keď zistili, odkiaľ prichádzam, ma začali volať jednoducho "Maďar". Neskôr ich to prešlo, vymysleli iné prezývky, ale tie vám už neprezradím. Myslím, že pojem "dobrý Slovák" je zmätkový, a hlavne mnohokrát zneužívaný. Pred novembrom '89 s Jožkom Sádovským z Kmeťova a s jeho ďalšími priateľmi sme išli na púť do Nitry so slovenskou zástavou, on si vtedy za to vyslúžil zaistenie na ZNB pod Kalváriou a "zhabali" mu zástavu. Bol teda "dobrý Slovák"? Prečo však dnes nie je?! Kto o tom rozhodol? Nie tí, ktorí vtedy ešte "dobrými Slovákmi" neboli? Alebo iný príklad: Môže byť dobrým Slovákom zlý človek? Zaiste odpoviete, že nie. Nuž a "dobrý Maďar" môže byť zlý človek...? A dobrí ľudia sa vedia v pokoji dohodnúť. Ako je to potom, že sa "dobrý Slovák" Slota nevie dohodnúť s "dobrým Maďarom" Durayom? Logika hovorí, že buď nie sú dobrí národovci, alebo sa dohodnúť nechcú, a to už s celkom iných dôvodov. A my im na tú ich "hru" zakaždým naletíme (ak aj nie úplne, tak na tých 6-7 percent)."

Podobné je to azda aj s pojmom dobrý kresťan. Ktoré sú z vášho pohľadu najdôležitejšie kresťanské hodnoty?

"Kresťanstvo je druhým silným prvkom, ktorý som dostal od rodičov ako dar do kolísky. Nie je to teda moja zásluha, je to dar, ktorého veľkou prednosťou je PRAVDA a vzťah k PRAVDE. Ochota neustále pravdu hľadať a poznanú pravdu transformovať do svojho života. Preto v sebe obsahuje dynamiku, vývoj, veď každé nové poznanie nás posunie dopredu iba vtedy, ak ho dokážeme uplatniť v živote, a to zvlášť vo svojom živote a tým aj v živote spoločnosti."

Žiada sa súčasne vysloviť otázku o viere a nadväzne o spojení viery a KDH. Nie je vylúčené, že s týmto hnutím sympatizujú aj ateisti...

"Nevidím dôvod, prečo by nesympatizovali, ak im je blízky náš ekonomický, sociálny, školský a mnohé ďalšie programy. Veď pravda je hodnotou univerzálnou, bez ohľadu na to, či je niekto veriaci alebo ateista, zvlášť ak sa presvedčí, že naše kresťanstvo, tak ako národovectvo, je tolerantné a neagresívne. Môžem vám prezradiť, že mnohí ateisti nielen sympatizujú, ale stávajú sa aj členmi nášho hnutia. Autentické kresťanstvo je hodnotou pre všetkých ľudí dobrej vôle, pre celý národ."

Dnes už snáď možno bez problémov hovoriť aj o vašej účasti v tajnej cirkvi v osemdesiatych rokoch. Boli ste spoluorganizátorom pútí, intenzívne ste sa venovali kresťanskej mládeži.

"Bolo to zaujímavé obdobie a zaujímavá práca. Tu som sa učil pracovať s ľuďmi a mal som možnosť zoznámiť sa s takými osobnosťami, ako sú otec kardinál Korec, Silvo Krčméry či Vlado Jukl. Tu som sa nakoniec spoznal i s Ferkom Mikloškom a Janom Čarnogurským. Prirodzene, boli chvíle, ktoré sme prežívali ťažko, ale boli aj chvíle radosti. Či už pri návštevách mládežníckych spoločenstiev, alebo na výletoch. Veľmi sa teším, že tieto spoločenstvá pôsobia aj ďalej a že nastúpili ďalší, ktorí sa im venujú, a ja môžem občas medzi nimi pookriať. Myslím si, že práve títo mladí ľudia významnou mierou prispejú k morálnej obrode národa, po ktorej sa tak volá."

Neobávate sa, že nás znovu obrastie strach a zastaneme niekoľko rokov v nehybnosti, ako to bolo pred rokom 1989?

"Nie, návrat pred rok 1989 je nemožný, hoci sú skupiny ľudí, ktoré by si to želali. Strach má síce veľké oči, ale plné gate, a s tými sa dlho žiť nedá! Posledné mítingy za slobodu slova v Bratislave a v Košiciach, ale aj naše v obciach svedčia o tom, že ľudia chcú a neboja sa vyjadrovať svoje postoje a názory na dianie u nás doma."

Hovorili sme o vašej práci s mládežou. Aký je stav myslenia mládeže, s ktorou komunikujete teraz, v roku 1995?

"Neodvážim sa zovšeobecňovať, myslím si však, že práve mládeži sme veľa dlžní. Veď je to práve ona, na ktorú najväčšmi dopadajú problémy transformácie našej spoločnosti, a to v každej oblasti. Či je to prirodzené a potrebné otváranie sa spoločnosti prinášajúce aj negatíva v podobe drog, priame ekonomické problémy, bytové, a tam, kde tieto nie sú, sú to problémy nekompletných nervóznych rodín, keď mnohí rodičia podnikajú a nemajú na rodinný život čas. Niet toho, kto by im pomohol prekonávať problémy práve na prahu dospelosti. Nemali by sme zabudnúť ani na to, že aká bude táto mládež, taká bude napríklad aj naša staroba."

Ako vidíte budúcnosť KDH?

"Nechcem, neviem a ani nemôžem predpovedať. Napĺňa ma však spokojnosťou, že množstvo našich funkcionárov v okresoch i kluboch sú mladí, vitálni a ambiciózni ľudia. Nedávno som bol na mítingu v Novej Bani, kde boli predseda OKC a klubu mladí muži do 25 rokov. Konečne aj poslanecký klub KDH má najnižší vekový priemer. A vedenie strany - predsedníctvo: Dzurinda, Figeľ, Hrušovský, Polačko, Šimko, Vržďák... Všetko priam mladíci a už s dobrými politickými skúsenosťami."

Keby sa vám podarilo chytiť zlatú rybku s tromi želaniami: Aké by boli?

"Nie som rybár a neverím na zlaté rybky. Nič v živote nedostávame zadarmo, len tak. I za dar viery, ktorý som ja dostal, museli naši dedovia od čias sv. Cyrila a Metoda veľa trpieť. Mnohí, aby ho zachovali, boli prenasledovaní, väznení, ba dokonca niektorí obetovali svoje životy. Preto by sme si ho mali vážiť, strážiť a zveľaďovať, tak ako si dobrý hospodár stráži a zveľaďuje svoj majetok. Ak tak nerobí, premení sa na drobné a rozkotúľa sa, zanikne. Toto si vyžaduje čestnú, svedomitú prácu na sebe a svojom okolí, statočnosť a obetavosť. Nech to znie akokoľvek nadnesene a pateticky, je to tak. Neodchádzať s prázdnymi rukami a mať čo odovzdať ďalším generáciám, to je sila, ktorá nás motivuje tak v materiálnej, ako aj v duchovnej oblasti. Lebo obe človek nesie v sebe."

PREHĽAD O POČTOCH POSLANCOV OBECNÝCH A MESTSKÝCH ZASTUPITEĽSTIEV, STAROSTOV A PRIMÁTOROV

HZDS 8 005 86 8 091 446 11 457

KDH 6 920 105 7 025 415 9 424

SDĽ 5 498 45 5 543 502 7 509

Spolužitie 2 215 2 2 217 131 2 133

MKDH 1 367 9 1 376 56 - 56

SNS 1 311 12 1 323 58 1 59

MOS 812 - 812 62 - 62

ZRS 501 1 502 25 1 26

DU 417 1 418 20 1 21

Autor: ELENA ANTALOVÁ