Nitre a možno sa i zľakne, či iniciátori nevyjdú na posmech. Ale potom sa rozhodne pre rázny postoj: "Viete, ja by som bola za to, aby každému bolo dopriate bývať v takom byte, ako sa postavili vtedy v Handlovej - tehlová stavba, veľké byty, dobré zázemie, príjemné riešenie dvorov. Ja sama bývam v takom dome a mám 100 metrov štvorcových, viete, čo to je?"
Pani Dadíková napokon prizná, že impulz na vyhlásenie pamiatkovej zóny v Handlovej prišiel "zhora". Konkrétne z ministerstva životného prostredia, ktoré vypracovalo Stratégiu, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR. Materiál v septembri 1993 schválila vláda a v novembri 1993 aj parlament. Na Okresnom úrade v Prievidzi síce tento dokument nevlastnia, ale H. Dadíková o ňom čosi vie: "Ten materiál dávali dokopy ľudia z úradov životného prostredia a stavebných úradov a hovorí sa v ňom, že by bolo vhodné chrániť výstavbu tohto typu v takej podobe, v akej je dodnes zachovaná. Väčšie zásahy v Handlovej zatiaľ neboli urobené."
Začiatkom apríla tohto roka sa stretli ľudia zo štátnej správy, samosprávy a pamiatkári regiónu a dohodli sa, že pripravia návrh na vyhlásenie mestskej pamiatkovej zóny v centre Handlovej. Má zahŕňať približne tridsať murovaných obytných činžiakov a ďalšie budovy z 50. rokov, ale i kostol, ktorý bol počas vojny rozbombardovaný a v roku 1958 bola dokončená jeho rekonštrukcia. Vypracovať návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny potrvá niekoľko mesiacov. Vyhlášku na pamiatkovú zónu v Bojniciach pripravoval okresný úrad pol druha roka, v prípade handlovskej pamiatkovej zóny socialistického realizmu by mal byť postup rýchlejší. "Chceli by sme to stihnúť do roka, ale je to náročná práca," hovorí H. Dadíková. "Teraz nás čaká chodenie po archívoch, zháňanie podkladov, dokumentácie. Najviac závisí príprava vyhlášky od toho, ako sa nám podarí zohnať mapové podklady, lebo kartografia má zastaralé mapy. Ale potrebujeme i technickú a projektovú dokumentáciu stavieb, zápisy z mestskej kroniky, musíme zistiť, ako výstavba prebiehala, kto prišiel s návrhom stavať práve takýto typ stavieb. Handlová bola typickou baníckou kolóniou s robotníckymi domkami - a sídlisko, o ktorom hovoríme, to je veľmi elegantná stavba. Mne samej sa veľmi páči. Rozdelili sme si úlohy, ja pôjdem do archívu vyhľadať uznesenia národných výborov, lebo tie vtedy rozhodovali o investičnej výstavbe. Predpokladáme, že investorom bol ONV - odbor výstavby. Treba zistiť, kto bol dodávateľom, ale najmä kto bol tvorcom návrhov."
Keď sa vyhlási na Ul. 29. augusta a na časti Námestia baníkov v Handlovej pamiatková zóna, užívatelia a vlastníci bytov budú musieť všetky väčšie zásahy konzultovať s pamiatkármi a žiadať o záväzné stanovisko štátnej správy. Budú musieť dbať najmä na zachovanie fasád a celého vonkajšieho prostredia. "My užívateľom bytov vo vyhláške presne určíme, ako sa majú k objektu správať, čo je možné v budúcnosti meniť, aké materiály je možné použiť pri obnove, aké omietky, akú farebnosť, aké výškové rozdiely - aby všetky atribúty architektúry socialistického realizmu zostali zachované. Zatiaľ sú tieto byty majetkom mesta a v správe mestského bytového podniku, ale budú sa odpredávať do osobného vlastníctva. My by sme chceli vyhlášku pripraviť skôr, než sa začne odpredaj. Aby si noví majitelia boli vedomí bremena, ktoré ich čaká, lebo určitým spôsobom je to pre vlastníka bytu vecné bremeno," hovorí H. Dadíková.
Potemkinovská
dedina v Handlovej?
Ul. 29. augusta má byť súčasťou pamiatkovej zóny socialistického realizmu, ale keď sa prejdete po tejto ulici, možno aj zapochybujete, či práve tieto elegantné stavby sú typickými ukážkami socialistickej výstavby. Áno, sú tu ornamenty s prekríženými kladivami i hviezdami, ale v porovnaní so sovietskou ornamentálnou školou pôsobia dosť cudne. Široká štvorprúdová cesta predelená zeleným trávnikom s okrasnými kríkmi a ružami uprostred skôr pripomína americké bulváry. Ani veľkoryso riešené byty s veľkými izbami, kúpeľňami, špajzami, ústredným kúrením nehovoria veľa o typických stiesnených bytoch socialistického človeka. V prízemí malé obchodíky, v ktorých sa omnoho lepšie vynímajú nové cedule súkromného holičstva či záložne, než pozostalé vizitky socialistického veľkoobchodu. Aj satelity pripevnené pri oknách narúšajú idylku socialistického raja.
Ak tu však má byť ukážková zóna socialistického realizmu, kde by mali o niekoľko desaťročí chodiť školské výpravy, aby pochopili, ako to socializmus myslel so životom obyčajného človeka, dostanú chúďatá deti veľmi skreslený obraz. Pri pohľade na tie elegantné činžiaky sa možno začnú pýtať, prečo ten socializmus vlastne skrachoval, keď staval také chutné domčeky? A pani učiteľka im bude musieť vysvetliť, že Sídlisko Juh bolo v Handlovej postavené začiatkom 50. rokov a malo byť akýmsi komunistickým lákadlom pre ešte celkom nepresvedčené slovenské robotnícke masy. Svojím spôsobom je toto sídlisko čosi ako nakašírované hollywoodske kulisy alebo ako potemkinovská dedina. Takéto veľkoryso a citlivo tvorené sídliská sa totiž čoskoro zo stavebných plánov strojcov socializmu kamsi vytratili.
V línii socreálu
Na Mestskom úrade v Handlovej zavládlo úprimné prekvapenie, že sa redakcia SME tak skoro zaujíma o plánovanú pamiatkovú zónu. Handlovčania ešte ani nenazreli do svojej kroniky, aby čo-to zistili o tom, ako vzniklo sídlisko, ktoré sa má stať pamiatkou. V kronike písanej suchým štýlom socialistických zápisníc niet veľa zaujímavých údajov. Nenašli sme ani meno architektov. Akurát že investorom boli Handlovské uhoľné bane. V roku 1953 boli dokončené bloky slobodárne spolu s kuchyňou a jedálňou. V auguste 1956 aj bytovky pre rodiny. Dočítali sme sa tiež, že "výstavba obce bola upriamená na postupné odovzdávanie činžových domov na štvorprúdovej ceste s názvom Sídlisko Juh, začínajúcej železobetónovým mostom nad Handlovkou, postaveným v roku 1955 v južnom okraji námestia. Budovy 3-5-podlažné boli osobitné. Architekti stvárnili vzhľad v línii socialistického realizmu. Dominantu objektov Sídliska Juh tvorí obytný dom s vežičkou." V rokoch 1956-57 boli odovzdané ďalšie jedno- až trojizbové byty. "Pri predaji boli uprednostňovaní pracovníci v baniach, hutách, ťažkom priemysle, stavebníctve a v ostatných odvetviach socialistického sektora." V rokoch 1952-58 vybudovali na Sídlisku Juh 789 bytov.
Aj mladí sa sem tisnú
V oknách domov so socialistickými ornamentmi vidno aj doobeda bielovlasé hlavy. Starké, dedovia vysedávajú pri okne a sledujú nie príliš prudký ruch svojej ulice. Väčšinu bytov obývajú dôchodcovia, ktorí byty získali kedysi od baní. "My sme sa sem sťahovali v 1956. roku, to bola ešte novostavba s lešením," prezradí pani Koháryová, nesúca domov nákup. "Manžel robil v bani a keď sme sa zobrali, dostali sme tento dvojizbový byt. Prežili sme v ňom celý život a vychovali tu päť detí. Porozchádzali sa do sveta a my sme v byte ostali sami. Všetko okolo nás vymiera, už sme mysleli, že tá vlna zasiahne aj k nám, ale ešte nás obišla." O tom, že domy sa majú stať súčasťou pamiatkovej zóny, nevie nič, takisto ako väčšina tunajších obyvateľov.
Osemdesiatdvaročný Gejza Psota (na obrázku dole) sa vyhrieva na jednom zo slnečných dvorov činžiaka. "Tam som býval," ukáže na cestu pár metrov od činžiaka. "Keď sa začalo stavať toto sídlisko, všetky domy zbúrali. Môj dom bol po Nemcoch a dostal som ho od baní. Ale veľa zlej krvi tu bolo pri tých búračkách. Tieto tri bloky vystavali ako prvé pre slobodných baníkov a tu v tej prízemnej budove mali spoločnú jedáleň. Ja som sa vždy tešil, keď šla žena pozrieť svoju rodinu do Demandíc a kúpila mi lístky do jedálne. Dobre tam varili a jeden obed bol za 6,50." Pán Psota býva sedem rokov v dome na Ul. 29. augusta. Tvrdí, že je to dobré bývanie a "aj mladí sa sem tisnú bývať".
Handlovské Sídlisko Juh je svojou štýlovosťou určite cennou architektonickou pamiatkou. Nepochybne tu študenti či znalci architektúry budú môcť aj o pár desiatok rokov študovať charakteristiky socialistickej architektúry zo začiatku 50. rokov. Ale obyčajný človek, čo dodnes býva v bytoch postavených v rozkvete socializmu, zostane pri pohľade na elegantné handlovské činžiaky skeptický. To, čo ponúka Sídlisko Juh, totiž v pravom zmysle slova nie je socialistický realizmus. To je socialistický utopizmus. Na skutočnom štýle socialistického realizmu sa môžeme dennodenne kochať trebárs v bratislavskej Petržalke, v banskobystrickej Sásovej či na košických Ťahanovciach.
