Kedysi za predchádzajúcich čias (?) sme sa zvykli pobaviť zákonmi pána Parkinsona. Jeden (v poradí druhý) z týchto zákonov znel takto: Nadriadený sa vždy snaží vybrať si intelektuálne menej zdatnejších spolupracovníkov, než je sám. Odchodom nadriadeného sa nadriadeným stáva jeden z podriadených a situácia sa opakuje...
Nikdy som sa však nedočítal o konečnej fáze osprostievania priemerného pracovníka v takto sa vyvíjajúcej organizácii.
Na druhej strane Parkinson nezabudol dodať, že tento jeho zákon platí iba v autoritatívnych spoločenských formáciách. Platí jednoducho preto, že neplatí predchádzajúci zákon (v poradí prvý), podľa ktorého strop postupu pracovníka sa kryje so stropom jeho schopností a výkonnosti.
Mnohí ľudia, ktorí začínajú pozorovať pôsobenie druhého Parkinsonovho zákona na Slovensku, si neuvedomujú dosah jeho pôsobenia. Zabúdajú na veľmi podstatné veci:
- zákon neprestane platiť z dôvodu nedostatku menej schopných
- pôsobením zákona trpia všetci
- každou ďalšou výmenou schopného za menej schopného sa stáva reálnou výmena vás osobne za toho, kto má menej dôvodov byť vaším nadriadeným
- všetky výmeny sa ospravedlňujú všeobecným blahom
- po prekročení istej hranice sa situácia vracia do normálnych koľají mimoriadne ťažko.
V slovenskom školstve sa to už začalo.
A nielen to... pôsobenie zákona sa urýchlilo tým, že sa "zalovilo" takmer na samom dne koša "kádrových rezerv". Dokonca i tí, ktorí lovili, zistili, že postup môže mať až príliš bizarné dôsledky. Viedlo to aj k paradoxom - istý takto vylovený pracovník, ktorý mal cestovať po Slovensku a odrádzať učiteľov od štrajku, prejavil takú vysokú mieru nekompetentnosti a arogancie, že vlastne pôsobil opačne - značne zjednotil učiteľskú verejnosť všade tam, kde sa objavil. Po Slovensku už kolujú kazety s nahrávkami jeho prejavov.
Možno práve takéto paradoxy sú základom klebiet o možnom spomalení pôsobenia druhého Parkinsonovho zákona. Povráva sa o korekciách na ministerstve, jeden dôverný zdroj za druhým oznamuje, že "sa už iba hľadá vhodná osoba".
Nie som proti. Dúfam však, že sa nehľadá v súlade s tým istým Parkinsonovým pravidlom - mohli by zaloviť ešte hlbšie...
Sergej Christenko, člen Európskeho fóra pre liberalizáciu vzdelávacích systémov a Medzinárodnej asociácie interkultúrneho vzdelávania, Bratislava
Autor: Sergej Christenko
